Vsetci sme hriesni - â ńîŕâňîđńňâĺ íŕ ńëîâŕöęîě

    


Igor Saveljev
Olga  Hlavackova


VSETCI SME HRIESNI… A DOKONCA ZAMILOVANI

Duha lasky
v horucom prazskom lete roku 2006

dokumentarna psychologicko-ezotericka
drama


Igor Saveljev
Olga  Hlavackova

VSETCI SME HRIESNI… A DOKONCA ZAMILOVANI

Duha lasky
v horucom prazskom lete roku 2006

dokumentarna psychologicko-ezotericka
drama
 

Preklad: Olga  Hlavackova


2008

     Igor Saveljev, Olga  Hlavackova. Vsetci sme hriesni…a dokonca zamilovani. Duha lasky.      Dokumentarna psychologicko-ezotericka drama pre dvoch – treti je zbytocny. V troch dejstvach, osemnastich obrazoch. Praha, 2008. 
     V hre su len dve osoby – on a ona, tretia je prebytocna. Tema je vecna – laska.  Dvaja ;udia sa nahodou stretli…Otazne je, ci nahodou. Ukazalo se, ze nie. Davno h;adali jeden druheho, hoci sa narodili v r;znej dobe a zili cely cas ;aleko od seba, spociatku tisice, potom stovky kilometrov. A aby sa mohli stretnu;, on bol nuteny odis; z mesta, kam ho kedysi priviedol jeho osud. Ich stretnutie netrvalo viac nez hodinu, ale aku cenu malo nesk;r… Nuz, to citate; alebo divak zisti sam. V ich vzajomnom kontakte sa otvaraju aj take problemy, ktore sa vyskytuji takmer vzdy, ke; on alebo ona, pokia; aj najdu jeden druheho, a dokonca sa spoja v manzelstve, bez oh;adu na to – necitia sa s;astni. Preco sa to stava? Na to davaju autori svoju odpove;, o ktorej su absolutne  presvedceni. A ako najs; jeho (alebo ju) a vyhnu; sa rozchodom? I tu nam autori odkryvaju svoje «tajomstvo».
      Preco su autori dvaja? Odpove; na tuto otazku je dana v predhovore k hre. Mena oboch hrdinov su vymyslene, i ke; sa za nimi skryvaju konkretne tvare – ide o dokumentarnu hru.  Autori dobre poznaju svojich hrdinov, vstupuju do ich roli a snazia sa vyjadri; ich trapenie  pocitmi, ako keby sa to dialo s nimi samymi. Takyto hravy styl pisania divadelnej hry do nej vlozil city a em;cie autorov a dal hre energeticku a psychologicku sytos;, ktora vedie k tomu, ze pri dobrom vykone hercov sa divak nielen vzdelava, ale dokonca sa aj lieci, ke; s hercami spolupreziva plnos; svojich citov a em;cii. Pritom vznika v sale atmosfera prevtelenia sa do roli nielen hercov, ale i divakov. A to aj napriek tomu, ze v hre su len dvaja hrdinovia.
     Prajes si spolupreziva; s nami a so sebou samym, mily citatel - divak? Ak ano, tak na teba cakame. Zrejme si to uz pocitil. Potom je dobre pris;! A my pred tebou odkryjeme oponu – rusku tajomstva lasky, bez rozlustenia ktorej laska nem;ze dlho vi;azi; nad clovekom.
     Autori si nenarokuju otvorenie vyhradnej pravdy, nepredpokladaju, ze odhalenie ich hrdinov m;ze by; jedine spravne. Citate;om - divakom, ktori uz vsetko poznaji, alebo maju iny nazor, autori odpovedaju znamym: «opakovanie – matka mudrosti» a  «v spore sa rodi pravda».
   
             

ISBN ………..-..

                Ked sa zenis, nehla; na nic. Ak  dostanes dobru zenu,
          budes stastny, ak zlu – stanes sa filozofom.
                Sokrates

               

PREDHISTORIA NAPISANIA DIVADELNEJ HRY PRE DVOCH

      

     Divadelna hra pre dvoch je napisana na zaklade skutocneho pribehu. Skratka a dobre, zoznamili sa uplne prozaicky. Dve kamaratky (jedna je spoluautorka hry a druha je jej buduca hrdinka) sa ocitli v jednom vlaku spolu s dvoma dobrymi znamymi (jeden je spoluautor hry  a druhy je hrdina hry). Nestalo sa to v Pe;kove (ako v znamom sovietskom filme), ale na ceste z  Brandenburgu do Berlina. Ukazalo sa, ze zeny su nemecke obcianky sovietskeho p;vodu. Zoznamenie prebehlo automaticky, a stvorica Rusov sa rozhodla pred;zi; si ho v historickej Postupimi. Isli do znameho muzea pamiatky vysledkov druhej svetovej vojny, poprechadzaili sa v parku, posedeli v restauracii, vymenili si kontaktne cisla. Presnejsie, k vymene nedoslo. Jednoducho dali zenam telef;nne cisla a elektronicke adresy, s ktorymi sa tie vratili domov namiesto nakupov v Berline.
     Zatial buduci hrdina hry a autor pricestovali do Berlina, presadli na vlak do Budapesti a vystupili v Prahe. A to je vsetko? Nic take, lebo 3. aprila 2006 v nemeckej zemi vznikla historka, ktora koniec koncov zrodila dve dvojice – milenecku (hrdinovia hry) a tvorivu (autori). Na prve miesto kladieme prave ;ubostny vz;ah, pretoze druhy vz;ah vznikol vyhradne na zaklade prveho. A nielen na jeho zaklade, ale predovsetkym preto, aby sa pribeh dostal k citate;ovi a divakovi. Nahodou? M;ze to tak vyzera;, ale ako to casto byva, nahodne sa stava zakonitym! Nie je tak? Ale to citate; - divak i sam chape. Ve; predsa nie je  naivny!
Ale ako bola vytvorena samotna hra? Takuto otazku by si isto polozili zvedavi ;udia v predchadzajucich dobach. A v nasej? A v nasej dobe celu zalezitos; zjednodusuje vedecko-technicky rozvoj v r;znych oblastiach zivota. V priamom vz;ahu k hre je nielen telef;n, ale tiez internet, ktory ovplyvnil vyvoj mezi;udskych vz;ahov nielen v oblasti porna a erotiky, ale aj vz;ahy, ktore existuju odpradavna. Citate; i divak rozumie, co mame na mysli.  Ŕ autori, nadseni vzajomnymi vz;ahmi svojich priate;ov, rozhodli sa neosta; bokom, ale mozno aj trochu pom;c;. Zaujem bol v prvom rade psychologicky, v druhom rade prospecharsky a v tre;om rade je prijemne vedie;, ze sa kdesi cosi komusi stalo. Ci nie je pravda, mily citate; - divak, ze ke; je nieco mozne pre niekoho ineho, mohlo by to by; mozne i pre m;a?  My tiez tak uvazujeme a stimulujeme sa nielen te;riou pravdepodobnosti, ale aj konkretnymi zivotnymi prikladmi.  Optimisticky a prijemne.
A teraz sa zoznamime s hrdinami hry.


                OSOBY
A ICH KRATKA CHARAKTERISTIKA


     Ariadna (Ariadna Richterova) – zdravotna sestra obdarena talentom ma;ova; a pisa; basne. Je vo veku nieco po styridsiatke. Vydata – manzel Alexej (Alex) – robotnik v rasovne. V rodine su dve dospele deti – dcera Gerda a syn Emerich. Narodila sa v Kazachstane, v dedine etnickych Nemcov. V case v hre opisovanych udalosti ziju uz desa; rokov v neve;kom mestecku v blizkosti Postupimi, vo vychodnej casti Nemecka, (byvalej NDR). Ma dobry vz;ah k rodine, ale manzel ho neop;tuje. Je ziarliva. Ve;mi citliva. Veri v ezoteriku a reinkarnaciu, i ke; navstevuje pravoslavny kostol. «Jasnovidci» jej  povedali, ze v jednom zo svojich minulych zivotov bola anglickou kra;ovnou Vikt;riou (24.5.1819 – 22.1.1901), ale ona s tym nesuhlasi. Taktiez jej predpovedali, ze v sucasnom zivote stretne cloveka s dusou nemeckeho cisara z 19. storocia. Pri prvom stretnuti s Adrianom Ariadna takmer omdlela… 
     Adrian (Adrian Konstantinovic Mescersky) - muz vo veku 55 rokov a viac s ve;mi zamotanym zivotopisom, o ktorom sa nerad zmie;uje a ke; o sebe s niekym hovori, tak sa zda, ze klame. Povrava sa, ze dlhy cas pracoval ako iluzionista a kuzelnik v divadle. Hoci… Hoci ke; sa zoznamil s Ariadnou, zacal jej pomaly o sebe rozprava;. Ŕ ona, aby pomohla nasej hre, porozpravala nieco z toho svojej kamaratke vratane, napriklad aj takej hluposti, ze «jasnovidci» presvedcivo vnukli Adrianovi myslienku, ze v niektorom z minulyich zivotov bola jeho dusa Wilhelmom I. Hohenzollerncom (22.3.1797 – 9.3.1888) – kra;om Pruska od roku 1861 a nemeckym cisarom od roku 1871. V skutocnosti vsak za Wilhelma I. Prusko, a potom i nemecke imperium riadil Otto Eduard Leopold von Bismarck-Sch;nhausen (1.4.1815 – 30.7.1898).
     «Jasnovidci» Adrianovi tiez predpovedali, ze sa stretne so zenou s dusou anglickej kra;ovnej Vikt;rie, s ktorou mal udajne v 19. storoci intimny vz;ah. Blazon tomu nato;ko veril, ze zacal vsade h;ada; «svoju» Anglicanku. Tak sa ponah;al (roky predsa letia!) a trapil sa, ze sa nezriedka dostaval do ve;mi hlupych situacii. Ke; sa nahodne zoznamil s Ariadnou, usudil, ze je to ona.
       Inak by sa dalo poveda;, ze sa mozno stretli dvaja osameli a pocitili vzajomnu spriaznenos; dusi.


A teraz privitame hrdinov nasej hry.





                Zamilovanym straneusteliem…
Vladimir Vysockij
PRVE DEJSTVO
(PREDOHRA)

Obraz 1 (Duha lasky)
    
    Po potlesku divakov sa dviha opona. Z r;znych stran javiska oproti jeden druhemu  prichadzaju muz a zena, hlavni a jedini predstavitelia roli. Uprostred javiska sa zastavuju…
ADRIAN: Dobry de;, Ariadna.
ARIADNA: Dobry de;, Adrian.
ADRIAN: Tak sme sa op;; stretli.
ARIADNA: Ano, ale uz na scene.
     Objimaju sa, chytaju sa za ruky a obracaju sa k h;adisku.
ARIADNA: Dobry de; aj vam, nasi milovani divaci.
ADRIAN: Dobry de;. Asi uz tusite, preco ste prave nasi milovani. Napovedz, prosim, Ariadna,  tym, ktori to este netusia.
ARIADNA: Myslim, ze ma sotva zmysel napoveda;, ve; nasa hra je predsa o laske a prisli sem ti, ktori miluju. To znamena, ze hra je aj o nich.
ADRIAN: A potrebujeme ich tu, divakov?
ARIADNA: Ale ve; je to divadelne predstavenie.
ADRIAN: A ma zmysel vynasa; nase vz;ahy na verejnos;?
ARIADNA: Sam si to chcel.
ADRIAN (rozpacito): Chcel, chcel, ale sk;r len pohovori; si o filozofii lasky.
ARIADNA (s udivom): Len to?
ADRIAN: A tiez o psychol;gii lasky.
ARIADNA: Nic ine?
ADRIAN: No, tiez o duhe lasky.
ARIADNA: Akej to duhe?
ADRIAN: Duhe lasky.
ARIADNA (s ir;niou): Sedemfarebnej?
ADRIAN: Sedemfarebnej.
ARIADNA: Ako sedemfarebny kvietok?
ADRIAN: Ako sedemfarebny kvietok.
ARIADNA (uzmierene): Uvidim, ako sa nam to podari.
ADRIAN: Pravdaze podari. (Obracia sa k h;adisku.) Dlho sme hresili laskou. Sama prisla – sudi; nie je na vas.
ARIADNA: Ale divaci maju tiez pravo sudi;.
ADRIAN: No, dobre. Nech sudia. Nech nas sudia od sameho zaciatku – od nasho prveho stretnutia.
ARIADNA: Nie, o tom budeme len rozprava;. Uvidia sami.
OPONA PADA

Obraz 2 (;alej hodiny idu, tyzde; po tyzdni plynie)
    
     Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ARIADNA: Uz ubehlo osem dni. On sa na m;a tak zvlastne dival. Zdalo sa mi, ze som sa mu zapacila.  A na dusi mi bolo ;ahsie. Aspo; keby zavolal. Ja som hlupa, ze som mu nedala telef;nne cislo. A to;ko prosil. Ale keby zdvihol sluchadlo muz alebo deti, ako by som  vyzerala?
ADRIAN: Aka vznesena povaha. Cela ziari zvnutra. Ale chlap, ako je vidie;, ju stve. Najsk;r ju zamerne ponizuje, pretoze citi, ze ona ho prevysuje. On pre ;u nie je zaujimavy. Ale miluje ho, ziarli.. Dokonca ho div nezabila, ke; ho zacala podozrieva; z nevery. To som zvedavy, ci sa ukaze.
ARIADNA: Nie, predsa len mu zavolam. (Prezera si papierik.) Ano, tu je aj internetova adresa. Nie, najprv zavolam.
ADRIAN: To je zaujimave, v;bec mi nejde z hlavy. Nespominam si, kedy som sa takto citil. Spus;a se magnetof;n, odkia; je pocu; piese; V. Vysockeho:
               
;alej hodiny idu, tyzde; po tyzdni plynie
A ja cakam ;alej na znamenie,
Ze konecne smiem ;a uz na rukach nies;
Az tam, odkia; sp;; cesty niet.
  .
ARIADNA (odhodlane): Volam! (Berie do ruky telef;nne sluchadlo a vytaca cislo.)
ADRIAN (zazvoni telef;n, berie sluchadlo): Mescersky, prosim!
ARIADNA: Dobry de;, Adrian Konstantinovic! To som ja - Ariadna.
ADRIAN: Zdravim vas, Ariadna! Dobry de;, Ariadna! Rad vas pocujem.
ARIADNA: Ve;mi vam ;akujem. Citim sa lepsie. Pam;tate sa, o com sme hovorili? Rozpravala som vam o svojej rodine, o ziarlivosti na manzela…Ke; sme sa prechadzali v parku v Postupimi. Vtedy ste hladili moju ruku. A dokonca ste ma objali. Mne sa ve;mi u;avilo – ziarlivos; zmizla.
ADRIAN: A viete, preco sa citite lepsie?
ARIADNA: Presne nie.
ADRIAN: Tak pocuvajte:

…ziarlivos;,urazky,                Podozrievanie a vycitky
Nie tak zenu uzdravuju,
Ako jej chorobu sp;sobuju.

ARIADNA: To ste vymysleli vy?
ADRIAN: Nie, to povedal uz v sedemnastom storoci spanielsky dramatik Pedro Calderon de la Barca.
ARIADNA: Ano, jediny okamih a clovek nezabudne. Ste taky mudry.
ADRIAN: Nemyslim. (Usmieva sa.) Znamena to, ze objimanie je niekedy uzitocne?
ARIADNA: Nuz, mne sa nieco take stalo po prvy raz. Nikdy som neobjimala svojho Alexeja.
ADRIAN:  A teraz uz objimate?
ARIADNA (ostychavo): Nie. Ale zacala som pochybova; o tom, ci ma v;bec potrebuje.
ADRIAN: Mne sa zda, ze tu je nutne pozmeni; otazku. Nepremys;ali ste nad tym, ci potrebujete vy jeho? Skratka – milujete ho?
ARIADNA (znovu ostychavo): Je pre m;a ;azke okamzite odpoveda; na tuto otazku. (Zarazene.) Laska…
ADRIAN:  Chcete city?
ARIADNA: Chcem.
ADRIAN: Tak pocuvajte: (Spus;a sa magnetof;n.)

Ke; voda, co priniesla svetu potopu,
Vratila sa do svojich brehov sp;;,
Z peny na konci prilivu
Laska sa tisko vypravila na svet.
A rozpustila sa vo vzduchu
Na dobu styridsa;krat styridsa;...

A blazni – ti este mnohi su,
Z plnych p;uc tu zmes vdychuju,
Necakaju ziadne odmeny, ziadny trest.
A myslia si, ze nic nedychaju.
Potom necakane ich dostane ta les;
Do taktu ;udi preryvane dychajuc...

Zamilovanym strane usteliem,
Nech spievaju v spanku i bdeli,
Dycham, co znamena - milujem,
Milujem, to znamena – zijem.

ARIADNA: Vysockij –  pozoruhodne. To je mi blizke.
ADRIAN: To rad pocujem. ;akujem. A napisete mi na internete?
ARIADNA. Ale co pisa;? Uz som vam vsetko povedala. Este raz ;akujem. Do videnia.
ADRIAN: Do videnia.
     Obaja skladaju telef;nne sluchadla.
ARIADNA (uvazuje, sama pre seba):  Chce, aby som mu napisala. Naozaj je taky osamely ako ja? Ale taktiez to m;ze by; stary donchuan. Aj Casanova bol burlivak az do staroby. Ale on nevyzera ako…Vazne. (S udivom.) Ale u;avilo sa mi.   
ADRIAN: Som zvedavy, ci mi napise.
ARIADNA: Rozhodne budem musie; napisa;.
OPONA PADA

Obraz 3 («Plo;te a mnozte sa»)
    
      Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ADRIAN: Ubehlo desa; dni. Dnes uz je sobota 21. aprila. (Diva sa do notebooku. H;ada cosi.) Heureka! Prislo to! Priletela prva lastovicka.
ARIADNA (cita svoj list): Dobry de;, Adrian Konstantinovic! Prajem Vam krasne ve;konocne sviatky, pevne zdravie, s;astie a dlhe roky zivota.  Do videnia. S uctou Ariadna.
ADRIAN (pise na notebooku, cita nahlas): Dobry de;, Ariadna! Predsa len ste sa ozvali. ;akujem za pozdrav. Zdravim Vas. Ve;mi by som Vas chcel vidie;.  Ste nezabudnute;na. Ako sa mate? Budem rad, ke; sa zase ozvete. Nielen s uctou.
ADRIAN (stale preveruje informacie na notebooku): Uz je osem vecer a ona mlci. (Pise, cita nahlas.) Vazena Ariadna! Dostali ste moju odpove;? Nemohli by ste 10. maja pris; do Prahy? (Kladie ruky na st;l, znepokojene premys;a. Potom, ako keby sa prebral, nerv;zne sa  prechadza.) Uz styri dni neodpoveda.
ARIADNA (odhodlane): Volam! (Berie do ruky telef;nne sluchadlo a vytaca cislo.)
ADRIAN   (zaznie telef;n, nerv;zne berie sluchadlo): Mescersky!
ARIADNA (nesmelo): Dobry de;, Adrian Konstantinovic! To som zase ja - Ariadna.
ADRIAN:  Ariadna! Dobry de;, Ariadna! Preco som vas tak dlho nepocul?
ARIADNA. A vy na m;a naozaj cakate? Este vas to neprestalo bavi;?
ADRIAN:  Neprestalo a neprestane. Napisete mi?
ARIADNA: Nie, radsej to precitam hne; teraz.  M;zem?
ADRIAN:  Musite. Pocuvam vas.
ARIADNA: Teda budem cita; o sebe. Pocuvajte: (Cita.)
Ani de; pokoja – stale v behu:
Hne; tasky vlecies, hne; pradlo mas,
Nepozvanych hosti prijimas,
Po nich dom op;; urovnas…
A potom – zas vsetko rovnako - usinas.

Bezia hodiny a roky letia,
Utekaju desa;rocia.
A chce sa ti k pazi privinu;…
Na ;utos; vsetkych vsak ;udia klamu,
Ze lasky je plny cely svet,
Ze zivot s ;ou je ako med…
Ach, kiez by som mohla laskou pla;,
Mohla by som i nemozne milova;.            
Ale lasky niet – je to sen,
Nie pre kazdeho len.
A mne v nede;u, v piatok, de; kazdy
Sen tento nie je povoleny:
Muz zakonity – majite; tela
Moju dusu nepoznal, nepozna.
Nam ;alej zha;a zivobytie
(V skutocnosti – nic vyznamne).

Je casto ve;mi rozladeny,
K cudzim vzdy pohostinny,
Ve svojch citochch nakloneny   
k svojim pribuznym – ma ich rad.
Potom ma nuti ako majite;
Svojich pribuznych bra; na zrete;.
Hlupak! – v;bec nechape,
Ze sotva zvladam veci svoje.

Ze som clovek, ze snila som
O zivote ve;mi odlisnom,
Takom, co v knihach byva,
Tiez o laske inej som snila.

Mojim hrdinom bol vzletny,
Silny a odvazny Grek na koni.
A ve;mi panovacny dostal sa mi,
Co vlecie sa bez vasni.
Strachom je kdesi na dne skrceny,
V;bec nie ten, kto srdce naplni.

Je pre m;a ;azke najs; mier, pokoj,
Prim;; sa len zivori; v citoch.
;, keby som mohla laskou plapola;,
Vratila by som zivot hoc; tisickrat.

Mam vsak strach meni; zvyky,
Zbytocne straca; svoje city.
Ŕ zivot? Mas to zlozite:
Rytiera niet – je to zle.
Najdem pokoj – prejde rokov desa;,
Pomaly si zvyknem nesniva;…
V slzach som cela. Musim ich skry; –
Hostia uz maju zazvoni;.
   
     Obaja ako keby sa roztriasli kv;li svojim  vnutornym uvaham.
ADRIAN:  To sa casto stava, uplne nelogicky, ke; sa ;udia beru. Rodia sa deti, a potom zacinaju problemy: on aj ona sa navzajom stavaju cudzimi ;u;mi. Nic spolocne, okrem deti a vedenia domacnosti. Preco?
ARIADNA (s udivom): Na to sa pytate vy m;a?
ADRIAN: Nie, ja len nahlas premys;am.
ARIADNA: Ale m;a prave tento problem zaujima.
ADRIAN (nechapavo): Akoze? Vas tiez?
ARIADNA: Ano, prave som vam o tom citala.
ADRIAN (s udivom): Znamena to, ze som neuvazoval nahlas zbytocne?
ARIADNA: Samozrejme ze nie. Ale ako vam to napadlo?
ADRIAN: Kto sa dovtipi, sam nechape ako.
ARIADNA:  Naozaj. Mne sa to tiez casto stava.
ADRIAN:   Samozrejme, o takomto svojom d;vtipe m;zu rozprava; aj ini. 
ARIADNA: Ano, mnohi o tom hovoria, ale nie je jasne, ako sa to deje.
ADRIAN:  Myslenky su tak isto hmotne ako vsetko ostatne, vidite;ne aj nevidite;ne.
ARIADN:. Dokonca  aj laska?
ADRIAN. Nie je nic hmotnejsie nez laska, nech sa hoci podoba tomu kvietku sedemfarebnemu  alebo, povedzme, gitare sedemstrunnej.
ARIADNA: Laska?
ADRIAN: Aj laska.
ARIADNA: Ako to?
ADRIAN: Vsetko na svete je mozne  predstavi; si v podobe siedmich zakladnych farieb duhy. Len v kazdom jednotlivom pripade su proporcie a kontrast farieb r;zne.
ARIADNA: A ja som tiez duhovo farebna?
ADRIAN: Vy tiez.
ARIADNA:  A akej farby je vo mne najviac?
ADRIAN: Zelena prevazuje – farba duse. Ale vo vasej dusi vidim aj smutok – zeleny smutok.
ARIADNA: To je pravda. Moja dusa boli – do sttretnutia s vami som neustale ziarlila na manzela. Vyzeralo to, ze ma podvadza. A m;a to k nemu ;aha celou dusou.
ADRIAN:  Nie je to nic prekvapujuce – ste si absolutne cudzi.
ARIADNA: Ako to – cudzi? Prezili sme spolu viac nez dvadsa; rokov. Mame dve dospele deti. A ja ho milujem. My si nem;zeme by; cudzi.
ADRIAN:  Mal som na mysli nieco uplne ine. Vase duse su absolutne odlisne. Cudzie.
ARIADNA: Ale ve; som si ho sama vybrala, ani dvadsa; som vtedy nemala.
ADRIAN: A ako ste si ho vybrali? Pod;a vonkajsich kriterii alebo sa vam na ;om zapacilo cosi podstatnejsie?
ARIADNA: ;azko poveda;. Potrebovala som milova; a by; milovana.
ADRIAN: Koho milova;?
ARIADNA: Muza, prirodzene.
ADRIAN:  A co myslite, kde sa vo vas vzala takato potreba?
ARIADNA (placho skla;a hlavu): Nerozumiem uplne otazke. Chcela som milova; tak, ako miluju vsetky zeny.
ADRIAN:  Ako vsetky? To nie je pre vas. U vas, vo vasom biopoli okrem zelenej prevladaju tiez ine - duchovne farby. Napriklad svetlomodra, tmavomodra a nakoniec fialova.
ARIADNA:  A co? (S ir;niou.) Takto «farebne» zeny nemaju pravo na lasku?
ADRIAN: Maju. Musia milova; vsetkych ;udi. Ale do parov sa zjednocuju duse, ktore nie su, pod;a vyssich meradiel, v;bec spriaznene.
ARIADNA: Nerozumiem. Co su to «vyssie meradla»?
ADRIAN: Existuje, myslim, taky film – «Laska pozemska a nebeska». Nepam;tam si, o co tam ide, ale nazov je ve;mi vydareny. Myslim, ze manzelstva sa uzatvaraju v nebi a rozde;uju na zemi, aby si kazdy nasiel svoju jedinu a najmilsiu  lasku nebesku, s ktorou sa nebude trapi; na zemi.
ARIADNA: Ake je to vsetko zlozite, rozporuplne a nezrozumite;ne. M;zete to vysvetli; jednoduchsie?
ADRIAN: Vynasnazim sa. Urcite viete z Biblie, ze Boh povedal: «Plo;te a rozmnozujte sa». On vsak nepovedal: «Milujte a rozmnozujte sa». Je to jasne?
ARIADNA:  A sna;, prepacte, rozmnozova; sa a milova; nie je mozne sucasne?
ADRIAN: Vy chcete ve;a naraz. Boh nepovedal, aby sme zili, milovali a rozmnozovali sa. On vyclenil hlavne, co musi prebieha; v prirode – rozmnozovanie.
ARIADNA:  A laska, ta je sna; mimo Zakona?
ADRIAN: V Zakone, pravdaze. Ale ta ide len v trojici cnosti. Ano, ale az po dvoch ;alsich – Viere a Nadeji.
ARIADNA: Znamena to, ze ke; verime v lasku a dufame v ;u, len sa rozmnozujeme? A bez rozmnozovania milova; nie je mozne?
ADRIAN: Je mozne s  «rozmnozovanim», aj bez «rozmnozovania».
ARIADNA:  Ale preco teda v;csina rodin, mierne povedane, nie je prilis s;astna?
ADRIAN: Ak ;udia, blizki jeden druhemu vznesenos;ou duse a vysokou duchovnos;ou, budu milova; jeden druheho len laskou nebeskou, tak budu rodi; geniov a kra;ov. Avsak padle, ale blizke duse budu rodi; degenerovane tvory a primitivov… Ak je tu vsak malo miesta pre geniov, co potom bude s primitivmi?
ARIADNA:  Povedali ste «len». Ale kazdy clovek ma pravo na s;astie…
ADRIAN: Okrem prav mame aj povinnosti.
ARIADNA: A ake, napriklad?
ADRIAN:  Udrzova; ;udsky rod.
ARIADNA: No, ve; predsa tuto svoju povinnos; plnime.
ADRIAN: Plnime, ale nie s tymi, co nam su dusou blizki. Priroda je tak mudro zariadena, ze pary vstupuju do sexualneho kontaktu medzi sebou kv;li tomu, aby geneticke minusy jedneho boli kompenzovane plusmi druheho. A naopak. V tom spociva «nebeskos;» manzelstva.
ARIADNA: Ale to je predsa celkom primitivne a smutne.
ADRIAN: Prave preto manzelstva  dlho nevydrzia a su nes;astne.
ARIADNA: A to ste vy sam vymysleli?
ADRIAN: Nevymyslel, ale vypozoroval. Neverite mi? Vypocujte si ruskeho filozofa Belinskeho: «…prvy a zakladny zmysel lasky spociva v starostlivosti prirody o zachovanie a rozmnozenie ;udskeho rodu. Ale keby v ;udskej laske bolo vsetko ohranicene len tymto planom prirody, ;udia by neboli vyssie nez zvierata.  Z toho vyplyva, ze toto citove usilie v laske cloveka jedneho pohlavia k cloveku druheho pohlavia je len jeden z prvkov citu lasky, jeho prvy moment, za ktorym v rozvoji citu nasleduju vyssie, duchovnejsie a mravnejsie momenty.»
ARIADNA: Ako je to teda potom s pravom na proste zenske s;astie – milova; a by; milovana?
ADRIAN:  Pravo maju vsetci, ale je nutne vedie; toto pravo realizova;.
ARIADNA:  Ako?
ADRIAN: Aj toto Belinsky naznacuje: «Laska sa casto myli vidiac v milovanom cloveku, coho niet… avsak inokedy len laska v ;om odha;uje taktiez prekrasne alebo ve;ke, co nie je dostupne pozorovaniu a skusenosti».
ARIADNA: On vsak hovori «inokedy». Teda to nie je pre vsetkych. A ako to m;ze urobi; prosty clovek?
ADRIAN:  Myslim, ze na to pridete nesk;r sama spolu s  Michailom Lermontovom:

…s;astny ten, kto poveda; m;ze,
Ze zakusil do kvapky med zemsky,
Ze miloval  telom aj ve;kos;ou duse!
OPONA PADA
 
Obraz 4 (Nezdrzanliva uprimnos;)
   
       Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna. Vsetky listy sa citaju nahlas. 
ADRIAN (pise, cita nahlas): Ariadna! Dychtivo cakam Vas list, volanie, a tiez Vasu navstevu. Prosim Vas, ozvite sa. 
ARIADNA (pise, cita nahlas): Mily Adrian! Ja k Vam pridem, presnejsie, budem sa snazi;, ve;mi Vas potrebujem. Napiste, na kedy bude najlepsie kupi; si listok. Vas list som dostala. Tesi ma, ze ma chcete este raz vidie;. Ako je teraz tam u Vas? Jar? Zaiste ve;mi krasna.
ADRIAN (pise v ten isty de;, cita nahlas):  Mila Ariadna! Objavil som Vas list! Som ve;mi rad, ze pridete. M;zete kedyko;vek od 10. maja. Ve;mi Vas chcem vidie;...
ADRIAN (pise v ten isty de;, cita nahlas): Mila Ariadna! Tak ma potesilo nadchadzajuce stretnutie, ze som zabudol na zvysok listu. Ano, teraz je tu jar, krasna ako vzdy, ale s Vami jar, aj Praha budu este krajsie. Vy sama ste ako Jar i ako Leto.
ARIADNA (pise v ten isty de;, cita nahlas): Adrian! Dnes celu noc prsalo a ja som myslela na Vas a na nase stretnutie ako dievca pred prvou sch;dzkou. Tak ve;mi sa bojim ;alsieho trapenia. Iste Vas poslal sam Boh. Dufam, ze mi pom;ze. Je mi nejako ;azko na dusi, citim boles; v srdci a zarove; tusenie cohosi radostneho. To vsetko Jar-radostnica! Neviem, co vymyslie;, aby som k Vam mohla pris;,  podvadza; ve;mi neviem, hoci to obcas bolo nutne. Zavolam Vam vecer cez vikend, ak to vyjde. Je treba is; pracova;.
ADRIAN (cita): Ariadna! Dostali ste m;j vcerajsi list? Siel som spa; o tretej v noci. Prebudil som sa o stvrtej. Nespal som do siedmej – nemohol som, to je vsetko. Citil som Vasu pritomnos;. Zmocnila sa ma tuzba po Vas, po dusi aj tele. Ne;akajte sa, aj ke; v takomto stave som vlastne po prvy raz v zivote. Ospravedl;ujem sa len za jedno – nezdrzanlivu uprimnos;.
OPONA  PADA

Obraz 5 (A mnoho z minulosti ve;mi ;utujem)
      
     Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ADRIAN  (pocuje zvonenie telef;nu, dviha sluchadlo): Prosim! Mescersky.
ARIADNA: Dobry de;, Adrian! Uz druhu noc nem;zem v;bec spa;. Stale na vas myslim.
ADRIAN: Dobry de;, Ariadna! Som s;astny, ze mi volate. ;akujem, ze na m;a myslite, ale je mi ;uto, ze nem;zete spa;. Co vam brani?
ARIADNA: Tiez vas chcem vidie;, citim, ze ste dobry, ale tuzim lepsie spozna; vasu dusu.
ADRIAN:  Ano, tak to je, cudzie duse – temnota. Ale ako ju pre vas vyjasni;…
ARIADNA: Nevyjas;ujte. Viete spieva;? Zaspievajte, co je teraz v sulade s naladou vasej duse. Myslim, ze potom vam lepsie porozumiem.
 ADRIAN: Teraz ste ma priviedli do rozpakov – spieva; v;bec neviem. Nemam hlas, ale pokusim sa. Z nejakeho d;vodu som si teraz spomenul na Jesenina. Nebu;te prilis prisna: (Spieva sam, alebo je zapnuty magnetof;n.)

Uz zlate brezy v haji stratili      
svoje zhovorcive a vesele jazyky.
A zeriavy, co smutne prelietali,
                uz nesmutia ti za nikym.

Za kym smuti;? Kde ma putnik oddych?
Pride a prec ide, opusti zas dom.
                Len konopne lany bluznia o m;tvych
s lunou, co zhliada k modrym rybnikom.

Sam stojim na holych stra;ach, som tu sam,
zeriavy vietor nesie vdia; a vdia;.      
Veselej mladosti plnu hlavu mam
a nic v nej – nic, co by som ;utoval.

Naco ;utova; roky, co jak tiene odlietli
rozkvitnutej bazy, naco ich ;utova;?
V sade s;a ohne horia jarabiny
a nikto uz k nim nepride sa hra;.

ARIADNA: Ste az prilis skromny. Ve;mi sa vam to vydarilo, najm;: (Pospevuje si, meni slova.)
Sama stojim na holych stra;ach, som tu sama,
zeriavy vietor nesie vdia; a vdia;.
Veselej mladosti plna moja hlava
a mnoho v nej by kazdy ;utoval.

ADRIAN:  Ale to je cele inak nez pod;a Jesenina.
ARIADNA: A preco sa vam tie slova nepacia? Ke; nic ne;utujete, znamena to, ze ste sam so sebou spokojny?
ADRIAN:  To by som nepovedal, ale naco ;utova;, ke; minulos; nezmenis.
ARIADNA: Minulos; skutocne nezmenis. Ale chcelo by sa vam opakova; minule, ak nic ne;utujete? Predsa len ste so sebou spokojny v kazdom oh;ade.
ADRIAN: No, preco tak kategoricky? Spokojny neznamena samo;uby.
ARIADNA: Nebudeme se hada;. Chytila som vas za slovo. Pom;zete mi?
ADRIAN: Ale ja sa s vami nehadam. Ja len jednoducho vyjadrujem svoj nazor. A v com potrebujete pom;c;?
ARIADNA: Ak je pre vas vsetko take jednoduche ako pre kuzelnika, pom;zte mi pre zaciatok dnes zaspa;. M;zete?
ADRIAN: Vynasnazim se.
ARIADNA: A co budete robi;?
ADRIAN: Nuz, nic zvlastne. Jednoducho si predstavim, ze spolocne s vami tvrdo spim v jednej posteli.
ARIADNA (ostychavo): A nezda sa vam, ze na to pozname jeden druheho prilis malo?
ADRIAN:  Nie, nezda. Skusime to?
ARIADNA: Dobre, pokia; je to len predstava. I ke; teraz skutocne zacinam citi; vas dotyk, naozaj. Co so mnou robite?
ADRIAN:  Len tî, co citite.
ARIADNA (koketne): Ale to vam nepoviem, m;j kuzelnik. A vy tiez nieco citite?
ADRIAN: A ja vam to tiez nepoviem, moja carodejnica.
ARIADNA (zadumcivo): Adrian, a vy ste niekedy milovali?
ADRIAN:  Pravdaze, miloval.
ARIADNA: Mnohe?
ADRIAN:  Mnoho.
ARIADNA: Znamena to, ze ste mnohe milujuci?
ADRIAN: Nie, jednu milujuci.
ARIADNA: Ale ve; ste miloval mnohe.
ADRIAN:  Nie mnohe, ale mnoho.
ARIADNA: A co, napriklad?
ADRIAN:  To je intimna otazka.
ARIADNA: Pochopite;ne, vy nerad hovorite o svojich intimnych vz;ahoch. Co je, samozrejme, spravne.
ADRIAN:  My dvaja skutocne chapeme intimitu r;zne.
ARIADNA: Dobre, nebudem sa vas pyta;. Kto som pre vas? Nie som manzelka, dokonca ani milenka.
ADRIAN:  Bohuzia;,  ani jedno, ani druhe. 
ARIADNA: No, uz dokonca ;utujete, ze ste sa so mnou zoznamili.
ADRIAN:  Vyzera to tak?
ARIADNA: Zatia; neviem. Uz chcem spa;.
ADRIAN: Takze sa uvidime?
ARIADNA  (koketne): Mozno. ;akujem. Dobru noc.
ADRIAN: ;akujem za mozno. Dobru noc.
OPONA PADA


Obraz 6  (Jeden druheho potrebuju)
   
      Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ADRIAN (pise nasledujuci de; po telefonickom rozhovore, cita): Ariadna, zamiloval som sa do Vas na prvy poh;ad. Myslim, ze to nie je cira fantazia. Vy ste tak neskutocne nadherna. Nespominam si, ci som v;bec niekedy videl zenu Vam co i len trochu blizku silou svojho vplyvu na m;a. Clovek preziva svoj zivot, ale nachadza malo ozajstnych priate;ov, malo zien videlo SVOJICH skutocnych muzov a malo muzov videlo SVOJE skutocne zeny. Mne sa zda, ze Vy ste MOJA skutocna.
ARIADNA (pise nasledujuci de; po telefonickom rozhovore, cita): Adrian, po telefonickom rozhovore s Tebou som nakoniec zaspala. Pocitac bol obsadeny. M;j teraz spi. Pridem k Tebe, davaj na seba pozor.
ADRIAN: Draha Adriana. Tiez som zaspal. A ke; som sa rozhodol pozrie; sa do pocitaca, uvidel som Tvoj odkaz. Taktiez na seba davaj pozor, aj pre m;a. Mozno stihnes odpoveda; este dnes?
ARIADNA: Drahy Adrian Konstantinovic! Este vcera som znova precitala Vase listy a  jednoducho neviem, ako Vam vsetko poveda;, aby som Vam neublizila.
      Predstavte si seba na mojom mieste, nako;ko  len ste schopny predstavi; si seba ako zenu. Pris; k muzovi, takmer uplne neznamemu, by; s nim v cudzej krajine. Vo mne sa cosi odohralo, nieco mimo mojej v;le, dokonca som za tych par dni schudla.  Zabudnite na m;a a nehnevajte sa. Aj tak som v tomto zivote nebola s;astna.  Zbavili ste ma ziarlivosti. A potom som sa sama ukazala ako takyto vtacik. Prajem Vam len vsetko najlepsie. Prepacte mi, prosim, necitlivos;. S uctou Ariadna.
ADRIAN: Draha Ariadna. ;akujem za list. Odpoviem pod;a jeho textu.
      Ano, videli sme se kratko. Ale zeby bol cely problem  v d;zke stretnutia? Je mozne stravi; zivot ved;a ineho cloveka a zosta; si cudzi. Nijako som na Vas specialne nep;sobil. Jednoducho ste ma zasiahli, zrazu ste sa objavili - pribuzna a blizka, ale existuju sily, ktore nepochadzaju odo m;a. Naozaj som sa snazil pom;c; Vam od ziarlivosti. Ci som pomohol, viete sama. Teraz sa pokusim k Vam dovola;. Nechystam sa Vas presviedca;, hoci verim, ze sa stretneme, pretoze si myslim, ze potrebujeme jeden druheho. Nemusite odpoveda;.
OPONA PADA



Obraz 7 (Tak si budeme tyka;)
      
     Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ADRIAN: Predsa len zavolam. (Vytaca cislo telef;nu.)
ARIADNA (pocuje zvoni; telef;n): Richterova.            
ADRIAN: Dobry de;, Ariadna. To som ja, Adrian.
ARIADNA: Dobry de;, Adrian Konstantinovic!
ADRIAN: Budeme oficialni?
ARIADNA: Ako chcete.
ADRIAN: Precitali ste si m;j list?
ŔRIADNŔ: Precitala a odpovedala.            
ADRIAN: A moju poslednu odpove;?
ARIADNA: A vy ste uz tiez odpovedali?
ADRIAN: Odpovedal.
ARIADNA.: A ja som si myslela, ze ste sa urazili.
ADRIAN: Preco?
ARIADNA: Kv;li m;jmu listu.          
ADRIAN: Neurazam sa kv;li cudzim nazorom. Prosim vas, precitajte si to. A popremys;ajte.
ARIADNA: A preco to vykanie?
ADRIAN: Po vasom liste neviem, ako sa na vas obrati;.
ARIADNA: Odpovedam - ve;mi jednoducho - ty.
ADRIAN: A je to principialne?
ARIADNA: Prirodzene. Zena sa nepripravuje na stretnutie s vami niektorymi, ale vzdy s tebou jedinym. Ona potrebuje nie mnoho vas, ale len jedineho teba.
ADRIAN: A ty potrebujes len jedneho?
ARIADNA: Ja sa nepokladam za slabosku a uplne suhlasim s Balzacom: „Cim je clovek silnejsieho charakteru, tym ma mensi sklon k nestalosti lasky“. A ty, aky mas charakter?
ADRIAN: Strasny.
ARIADNA: O tom nehovorim. Silny alebo slaby?
ADRIAN: Chces ma preveri; Balzacom?
ARIADNA: Nim tiez.
ADRIAN: V tom pripade aj ja odpoviem Balzacom: „Laska je jedina naruzivos;, ktora sa oplaca rovnakou mincou, aku sama razi.“
ARIADNA: Ja suhlasim s laskou pod;a Balzaca, ke; „…za cloveka uzname len toho, koho dusa v laske dychti rovnako tak po duchovnom poteseni, ako po telesnom uspokojeni.“
ADRIAN: V tom s vami dvoma suhlasim. Radsej pri;. A na list odpovies?
ARIADNA: Pridem, odpoviem, do videnia.
ADRIAN: ;akujem. Do videnia.
OPONA PADA

Obraz 8  (Sex – instinkt pokracovania rodu)
      
     Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ARIADNA: M;j drahy Adrian! Chapem, ze sa citis urazeny kv;li tomu hlupemu listu. Je mozne, aby si mi v;bec niekedy odpustil? Cela prekypujem neznymi citmi k Tebe. Tvoje slova sa ma hlboko dotkli, nevedela som, ze si tiez osamely, napadlo mi -  nejaky Casanova, prepac. Co sa tyka prichodu, vsetko zalezi na tom, co  m;j, kedy mu zavolaju, ze je praca, a on sa vyda na cestu. Zavolam, bojim sa ho, taky m;ze aj zabi;. Zatia;. 
ADRIAN: Moja draha Ariadna. V ziadnom pripade sa na Teba nehnevam – zo ziadneho d;vodu. Citim sa v;aka Tvojim riadkom ako v siedmom nebi. Znacna cas; ;udi je osamela, aj ke; niekoho ved;a seba maju. Ak ;a on miluje, tak z lasky sa nezabija, ale miluje este viac. Nenuti sa milova; nasilim. Sex – to v;bec nie je laska, ale instinkt pokracovania rodu. Laska nejde zdola, ale zhora, a teda sex dopl;uje lasku. Ke; ;udia miluju jeden druheho, tak sa ich vzajomne vz;ahy podria;uju laske. Roky v okamihu ubiehaju. A co zostava? Ko;ko zostalo kamaratov? Mne sa zda, ze som nasiel svoj osud. Smiesne? Ve; si mi pisala, ze nas deli nie len vzdialenos;. Pochopil som – a roky tiez. Chcel by som Ti pocas zostavajucich rokov mnohe odovzda;, pokia; si to budes pria;. Cakam.
ARIADNA: Zrejme nam osud nejde v ustrety, aj ke; je tak krasne, jar. Sef dnes m;jho prepustil. Vyzera to, ze sa pohadali a sotva to nebolo kv;li platu  – platili mu ve;mi malo – pracoval tam takmer zadarmo. Nic som nepotrebovala – aspo; som od neho mala pokoj. Teraz v;bec neviem, co vymyslie;. Asi nieco vycitil – stale mlcim. Zacal za mnou chodi;, div ze ma nesleduje. Bola som taka s;astna, ke; som si precitala Tvoj list. A taka nes;astna po tejto sprave. Tak by sme sa zajtra mohli vidie;. Zatia; co spal, nachystala som si veci na cestu... Tak ve;mi chcem by; s Tebou, aj ke; len nieko;ko hodin. Co nas caka? Budeme niekedy spolu, alebo je to jednoducho skuska lasky?
ADRIAN: Nikdy som si nevsimal vydate. Nepotrebujem nijake flirtovanie.
ARIADNA: Zajtra budem v Prahe o 12,30. Prides mi naproti? Bozkavam ;a. Ariadna.
ADRIAN: Ale to je jasne. Cakam.               
                OPONA PADA



















                DRUHE DEJSTVO
(A STRETLI SA DVAJA OSAMELI)

Obraz 9 (Povysili sa na basnikov)
      
      Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ARIADNA: M;j drahy Adrian!!! Vsetky moje myslienky smeruju k Tebe. Som tam stale este s Tebou. Dnes som si ukladala veci a rozhodla som sa nevypra; zupan. Vonia Tebou, Tvojim domom, v;;ou cigariet, dala som ho do celofanoveho sacka – bude mi pripomina; Teba, Tvoje bozky. Bolo mi tak dobre – je to ako sen. Som hrda v dusi, ze som travila cas s takym mudrym clovekom, ale trochu sa hanbim za seba – Ty toho to;ko vies, a ja som prisla so vselijakymi hlupos;ami. Vies, myslim, ze sa rozdavas cely ;u;om. No ve; vies, co mam na mysli. Davaj na seba pozor, ty m;j dobry! Dcerka mi vcera povedala: «Mami, ty si omladla!»
ADRIAN: Moja draha! ;akujem za mile slova. Ja som na Teba tiez hrdy – si skutocna, prekrasna a k tomu bystra zena, so ziadnymi hlupos;ami si neprisla. Si ve;mi uprimna, prudka a uplne neopotrebovana ani ako clovek ani ako zena. Ale viem toho vcelku malo, vratane toho, ze som nevedel, ze su na svete tak prekrasne zeny ako Ty. A k Tvojmu omladnutiu – vsetko je este pred Tebou, hoci Ty si aj tak mlada po vsetkych strankach. Aj Ty na seba davaj pozor.
ARIADNA: ;akujem Ti za list aj za ocenenie, ale ja nespysniem  – ve; som Zena, a ve;mi sebakriticka. Tiez Ti poviem, ze si neobycajny clovek a mas zlate srdce! M;jho  pochytilo nejake podozrenie: to;ko otazok, taky poh;ad. Hovori, ze ho kv;li mne boli srdce a viackrat ma nikam nepusti. A predtym nevedel, ako uniknu; – s kamaratmi mu bolo veselsie.
ADRIAN: Moje hodnotenie zodpoveda realite. Ňî, ze ;a zacal podozrieva;, je samozrejme.
ARIADNA: M;j mily Adrian. Isto Ti bolo neprijemne cita; to, ale mylis sa – ta jeho «laska» je len zdanie, sk;r vlastnictvo. Dnes prsalo a vecer taka nadherna ziara: slnko bolo neobycajne krasne, modlila som sa, aby Ti Boh vratil mlados;, aby bolo u Teba vsetko v poriadku a - medzi nami – s Tebou tiez.
ADRIAN: Ariadna! Pocuvaj:         Muz neprijemny. Ty neprijemna.
Nuda v;kol prive;ka.
V dusi prazdno, srdce smutne,
Vsetko v tebe skalicene.

Diery v srdci, telo tukom zaliate,
Cit chradne s;a travicka v pa;ave.
A kdesi ved;a –  kvietky rozvite…
Zabije ;a smutok ci f;ase vypite.

Niekto okolo presiel, zaklopal.
Spomienka? - Chces ju zahliadnu;…
Ale hlas tvojho srdca mlcal,
Neznal, na koho mas zabudnu;.

ARIADNA: Smutne, ale podoba sa to m;jmu zivotu. Ale ja som okrem Alexeja a Teba nikoho ineho nemala. Takze nemam ani na koho zabuda;.
ADRIAN: Ariadna! Som uchvateny Tvojou dusou:
               
                Prekrasna chvi;a – ty si so mnou.
Tesim sa tebou s;a prirodou ladnou.
Moja dla; ;a vnima ako realitu,
Ako Feuerbachovu materialitu.

Ale i duchovnos; Hegla poznavam
A jeho dialektiku si precitam:
Dusa tvoja - prvopociatok vsetkeho,
Z Vesmiru laskou bohateho
Tak ocarujuca a dobra sa zrodila,
A ty si ma ;ou odmenila.
                Chvenie tvojej duse je vynimocne –
Pre metafyzikov az nebezpecne.
Vsak pre m;a (som dialektik) to chvenie
Je realita sveta, co ma zenie

Milova; teba, prirodu, svet aky je,
To ma vzrusuje, to ma inspiruje.
Jedinou chybou je kratkos; stretnutia
A dlhe muky vecneho cakana.

Ale verim – uz skoro nase duse, dlane
Zomknu sa pevne, odhodlane.

ARIADNA:  Adrian! ;akujem za list. Pocuvaj:

I ke; by nebolo tych noci,
Ani tych dni, co ini dostali,
Aj tak s;astna som, ze milujem,
Ze si tu bol - osudu ;akujem!

ADRIAN: ;akujem, ze som uz «bol». Skoda, ze som pre Teba uz minulos;. Lepsia nez Ty neexistuje. Hlavne nie je to, ze si jedina v tme, ale to, ze vynikas i v jasnom svetle. V ziare Slnka nie su vidie; hviezdy, len v noci. A ty nie si hviezda, ale suhvezdie, v ktorom je mnoho hviezd vidite;nych aj za bieleho d;a. A kazda  hviezda suhvezdia Ariadna ziari vlastnou farbou. Pos;astilo sa mi uvidie; to okamzite a nezmylil som sa. Nemusis ;utova;, ze si to nevsimli sk;r, nie je nutne pyta; sa hlupych, co pocuju. Vsimaju si, vidia a pocuju inych ti, ktorym je sudene uvidie; a pocu; SVOJICH. Lepsie nesk;r ako nikdy!
ARIADNA: M;j drahy Adrian! ;akujem Ti za vcerajsi list, myslel si na m;a. Aj ja som ;a videla vo sne, o niecom sme hovorili,  nepam;tam sa, o com. Tuzim po Tebe. Bozkavam ;a.
ARIADNA: Prilis mnoho sa v mojom zivote zmenilo. Ty mas sna; magnet alebo co – m;a to k Tebe tak ;aha! Keby tak bolo mozne jednoducho zbalit si veci, vsetko opusti;. Urobila by som to, keby spolocnos; ne... Ty vies, co mam na mysli. Nie je vsetko take jednoduche, prinajmensom nie pre m;a. Ano, a nielen to. Keby som bola slobodna, skusili by sme zi; spolu, snazila by som sa urobi; ;a s;astnym. Nakonec, Ty rozhodne potrebujes partnerku, zasluzis si lasku a zensku starostlivos;. V Tebe je to;ko tuzy po laske. Nezne ;a bozkavam a milujem.
ADRIAN: Ty si vazis mienku «spolocnosti». To je dobre, ale myslim, ze ta Ti nepom;ze. A pre spolocnos; existuje zakon – «Vi;azi sa nesudia». Ak sa necitis slobodna, tak urcite nie si a v podstate – svoju neslobodu potrebujes. Skoda, ze si pri poh;ade sp;; ve;mi casto myslime: «Do svojej neslobody sme sa dostali dobrovo;ne». Ale zivot v neslobode je omnoho kratsi a obmedzenejsi, nez zivot slobodneho cloveka. Je mi «prijemne», ze mi doporucujes najs; si partnerku. ;akujem Ti. Mozno mi pom;zes? Ale pre m;a existujes len Ty. A zdravim spolocnos; aj Tvoju neslobodu! Nech ;alej vi;azi, dokonca aj nad osobnos;ami.
ARIADNA: Trochu som citala knihu Tvojho otca. Tvoj otec nie je len krasny a mudry muz, ale aj laskavy a dobry clovek. Mal si s;astie, preto s nim Tvoja matka prezila cely zivot, myslim, s;astne. Z tej lasky si sa narodil TY a ja im ;akujem! Odsudzujes ma, ze mam slaby charakter a mas na to, nakoniec, pravo. Je to ako dedicnos;, ta moja osobna zabednenos;.   Potrebujem cas, aby som vsetko vyriesila.   
ADRIAN: Rodicom som ve;mi v;acny za vsetkno. V Teba ve;mi verim. Myslim, ze sa nemylim. Vsetko zavisi od Teba. Vazne sa zamysli, ci ma v;bec potrebujes. Skutocne som sa Ti uz riadne omrzel svojimi skromnymi vylevmi citov. Na Tebe zalezi, ci ma cenu ich vypali;.
ARIADNA: Ako mam rozumie; pojmu «vypali; city»? Rozumiem, ak vsetko konci, Ty sa vskutku ;ahko zbavujes stradania a uz nepotrebneho trapenia. Pochopila som, ze som sa Ti uz omrzela, a preto sa tak pytas.
ADRIAN: Adriana. ;akujem. Neomrzela a neomrzis.
ARIADNA: Tiez ;a chcem poprosi;, aby si sa zamyslel, ci ma potrebujes a rozhodol sa oh;adne «vypalenia citov», ako si napisal.
ADRIAN: To myslis vazne? Si pre m;a – potrebnejsiu nenajdes. Ale stale hovoris î «;om». Ako sa m;zem pcha; medzi Vas? A aby si mi nepisala, na nicom nezalezi, aj tak budes moja! Samozrejme, pokia; sa nebudes brani;. Bavime sa nie o Tvojej nepotrebnosti, ale o tom, ci potrebujes Ty m;a.
ARIADNA: Chapem. Uz zrejme sam nie si rad, ze sme sa spolu zoznamili. Ale to nie je nasa vina – je to silnejsie nez my. Mne sa nieco take stalo po prvy raz. Je mozne, ze predtym by som kazdeho odsudila za take jednanie. Ale teraz sama seba nesudim. To urobi cas.
ADRIAN:  Pochopil som - Ty sa ma zbavujes. Chces, aby za nas dvoch rozhodol cas?
ARIADNA: Upokoj sa, vsetko je normalne, potrebujem ;a.
ADRIAN:  Ale mozno  si sa z;akla, ze to beriem prilis vazne, alebo si sa ma vzdala?
ŔRIŔDNA:  M;j drahy, nic sa nezmenilo – chcem by; s Tebou. Vsetko bude tak, ako budes chcie;.
ADRIAN: Pocuvaj:
Dlho bolo marne moje h;adanie,
Tak dlhe roky na teba cakanie.
A ty si prisla, seba odovzdala,
V putach, okovach si ma zovrela.

Predtym nepoznal som, netusil,
Ze by som dakedy prenadherne zil.
Tvoje zajatie je dvojnasobne prijemne -
Tvoje zovretia su mi viac nez potrebne.

A ja som cely zivot h;adal teba –
Dobrovo;ne odovzdal som seba.
A mozno, ze to bolo naopak –
Potom by som bol s;astny na dvakrat.

A mozno vsetko bol len puhy sen? –
A z Mesiaca zas vratim sa na Zem…
A mozno ty vskutku nie si ty,
Ale len z mojej tuzby pocity?

A mozno ja v;bec nie som ja,
Ale len tebe bleda podoba?
A mozno sme si vsetko vytvorili
Zo smutku a tmy, v ktorej sme zili?

ARIADNA: Taketo slova som za cely svoj zivot od nikoho nepocula. Hoci zijem viac citmi nez rozumom, nespominam si, kedy som niekomu povedala - m;j milovany. Tebe sa to nebojim poveda;: Ty si – moja spriaznena dusa!
ADRIAN: Dobry de;, milovana! Nespominam si, ktoru zenu som tak nazyval. Ale Teba som    si naozaj zamiloval na prvy poh;ad, zamiloval som si na Tebe uplne vsetko.
ARIADNA:  ;akujem. Priala som si od Teba takyto darcek.               
                OPONA   PADA

                Obraz 10 (Nasla?)
   
      Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ARIADNA: Ke; som bola u Teba, akoby som zabudla na cas. A dovtedy som spavala v noci len par hodin…lezala som, mucili ma vselijake myslienky. To vsetko ta Tvoja Poste;... Ŕ mozno, Majite;!... Bozkavam ;a. Ariadna.
ADRIAN: Ke; Ti pisem, dokonca sa mi chce k riadkom pritisnu;, a usta sa mi otvaraju k bozku. Tvoje telo je ako cisty-precisty sneh ŕ Tvoja dusa, rovnako ako telo, je tak rozochvela. Opisa; ;a slovami nedokazem, jedine sna; v celom romane. Ŕ teraz si predstavujem, ako v objati plavame v blankytnemodrom oceane. Som vazne ve;mi hlupy, lebo som ;a tak dlho h;adal. Naozaj si kv;li mne unavena?
ARIADNA: Adrian, toto som pisala pred stretnutim s Tebou...hanbim sa, pravda, ve; inokedy si tak ;ahko len tak pre seba pisem, a nikto o tom nevie:

  Roky ubiehaju naprazdno,
  S kym mam starostiam odola;?
  S;astia v mladosti nebolo,
  A ja chcem tak ve;mi milova;.

  Milovaneho druha stretnu;,
  A spriaznenu najs; dusu
  S bozkami zaspava;,
  Rano sa lasky nadycha;.

ADRIAN: Ve;ka v;aka za ve;mi dobre verse – su len o tom, o com snivaju mnohe zeny, ale Ty si pre m;a jedina svojim zenskym kuzlom a citmi lasky.
ARIADNA:  Verse, ak sa tak da poveda;, su jednoducho o tom, s cim som sa chcela zveri; – m;j sen vsak bol takmer naraz splneny – stretla som Teba – toho, o kom som snivala.
ADRIAN: Draha Ariadna! Pred dvoma tyzd;ami sme sa prechadzali po Prahe. Pridem domov,  vsetko hovori o tom, ze si tu bola, ŕ teraz je tu bez Teba pusto.
OPONA PADA

Obraz 11  (Na svete  ich zachytia nanajvys dvaja …)
    
     Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ADRIAN: Co si citila, ke; sme spolu hovorili telefonicky?
ARIADNA: Chces vedie;, co som citila? Zavrela som oci a spominala na nase ostatne   stretnutie… Citila som Tvoje teplo, akoby si ma hladil po tvari,  prsiach a nizsie … teplo v prsiach, a tiez pocit bezpecia.
ADRIAN: A ja som citil spojenie s Tebou.
ARIADNA: Priala by som Ti prezi; vsetky city, ktere davas pozna; Ty mne. Nemam Tvoje schopnosti, ale tiez Ti chcem pom;c;.
ADRIAN: ;akujem za dobre slova a prianie pomoci. Som rad, ze som Ti niecim uzitocny.
ARIADNA: Posielam Ti pozdrav – zajtra je sviatok Trojice! Uz je neskoro, urcite si unaveny.
ADRIAN: ;akujem, tiez ;a zdravim. Je az prilis mnoho sviatkov, a ;udia se nemenia k lepsiemu. Ale Boh – to nie je Trojica. Boh sa neda deli; na tri casti.

;, Boze, daj mi nadsenie,
Nech vkrocim na cestu vernu.
A svoje prave poslanie
Dovo; mi jasne zhliadnu;.

                Zapa; vo mne ohe; priania,
By som mohol bdie; bez ustania 
                A na mojej ceste tvorenia
Nech zaludnosti su bez pokracovania.

 Zmierni vo mne za;atos;,
 Ke; ;aha ma prec od cie;a.
 Kiez pracujem viac nez dos;,
 Nech smerujem sp;; do cie;a.

 Ke; neznalos; mi ide na pomoc,
 Nepytajuc sa obracia sa na m;a,
 ;, Boze, nedavej mi temno na noc –
 Daj mi viac tvoriveho oh;a.

ARIADNA:  ;akujem za modlitbu – prave sa hodi k sviatku. Chcela som si ju zapisa;. Pam;tas sa? Este u Teba.
ADRIAN: Ty si pre m;a cely svet ŕ mozno jeden z hlavnych stimulov m;jho zivota.
ARIADNA: Ja Teba tiez ve;mi milujem! Si m;j najdrahsi clovek na svete! Tesi ma kazdy Tvoj list, kazde slovo, ktore vyslovis. Som s;astna, ze ma milujes.
ADRIAN:               
                V temnote tys; luc svetla.
  Z mladosti mojej si krasny sen.
  Az z detstva svojho si ku mne prisla,
  Zes; dlho nesla, sna; ;utova; len.

  Prosim ;a, zosta; so mnou, moja draha,
  Ocarila si ma ako nijaka ina.
  Na to uz ziadne nestacia slova,
  A city moje? To opisa; sa neda.

  Odpus; mi vers a rym tak detsky,
  Ale ver, mlcim v ocakavani
  A som presvedceny:  Ano, povies mi.
  Ty…najkrajsia hviezda medzi hviezdami.

ARIADNA: Uplne urcite coskoro zacnem hovori; Tvoje meno nahlas. Za verse pekne ;akujem! Si bystry, vies, ze milujem basne.
ADRIAN: Base;  –  to nie je base;, ale chabo zrymovane city.
ARIADNA:  Vsetky Tvoje basne maju zmysel – s Tvojou knizkou som nieko;ko noci spala, mam ju pod vankusom, lezala som, niektore basne som precitala trikrat aj viackrat. A potom som na Teba zacala ziarli;. Zacnelo sa mi po Tebe.
ADRIAN: Z h;adiska poezie nemam ziadne «basne». Ziarli; na m;a nie je nutne – na nikoho.
ARIADNA:  Medzi nami bude vsetko dobre, vsak!? Pretoze ty dokazes milova;.
ADRIAN: Nakoniec, Ty to tiez dokazes!
ARIADNA: Dnes je take krasne rano. Prebudila som sa – slnko v okne, hlavu mam plnu myslienok na Teba.
ADRIAN: Pocuvaj, ake em;cie vlozil basnik «vnutornej sily» Michail Lermontov do nasledujucich riadkov:
Su zvuky – vyznamu miziveho,
Povysenym davom prehliadaneho –
Ale zabudnu; nie je mozne:
Rovnako ako zivot su s dusou spojene;

Jak v hrobe je skryte minule
Na dne tych zvukov sv;tych;
A dvaja nanajvys zachytia ich na svete
A len ti dvaja zachveju sa z nich!

      Myslim, ze tie riadky su v sulade s Tvojou dusou, lebo kazdy jedinec, ako vidie;, ved;a niekoho ;alsieho vysiela ku kazdemu z nas svoju informaciu. Ta informacia byva tak vyznamna a realna, ze neuveri; v jej hodnovernos; je jednoducho nemozne. To nie je len informacia na premys;anie – niekedy radikalne prevracia cely nasledujuci zivot a my sami zaciname naplno chapa;, ze nas zivot sa nadobro vali  nie do nebytia, ale do opacneho, vznesenejsieho smeru, ktoreho meno je Vecnos;.
ARIADNA:  Z akej si Ty planety? Zdalo sa mi, ke; si ma vzal za ruku, ze sme spolu vzlietli a cely Vesmir bol pred nami.  Bolo tam tak vo;ne, dobre. Op;; sme leteli nasp;; k Zemi. Drzal si ma za ruku. To bolo vtedy, 3. aprila.  Nikdy som necitala sci-fi, aj ke; si m;zes myslie;, ze som citala ve;a. To uz je diagn;za, zrejme si si pomyslel. Nezne ;a bozkavam.
ADRIAN: Sme obaja z rovnakej Planety, nachadzali sme se tam predtym a niekedy tam odlietame. Ale to nie je vsetko. Hlavne je, ze spolu mame ve;mi blizky vz;ah, ŕ ke; sme sa prvy raz uvideli, doslo k zjednoteniu dvoch dusi a to zjednotenie nas sucasne posilnilo a prenieslo na nasu Planetu. A potom sme sa vratili na Zem, aby sme spolu dokoncili pozemske dielo, pretoze sme pochopili, ze sme tu este potrebni. Nase majove stretnutie muselo potvrdi;, ci sme tu nutni spolu alebo kazdy zvlas;. A to je cela diagn;za. Nenormalni su vsak ti, ktori sa uspokoja len s materialnym zivotom a co je ;alej za ich nosom, malokedy vidia. To je ich diagn;za. Ak sme sa predsa len uvideli, tak to niekto potreboval. Neuvideli sme sa skoro. Ale neskoro? Na to si musime odpoveda; sami.
ARIADNA:  ;akujem, ze si ma potesil, ale mozno si mi jednoducho „prihral“, aby som si o sebe nemyslela nic zle. Cosi v nasom vz;ahu je skutocne blaznovstvo.
ADRIAN: Po prve, nie sme spolu na sportovom ihrisku a ja som Ti „neprihraval“. Milujem cestne vz;ahy. Po druhe, neutesoval som ;a, pretoze sa Ti nic zle neprihodilo. P;jdeme ;alej, alebo ako hovori basnik: «Pre zastavenie d;vodu niet. Idem, pok;znem sa, ;alej stupam vsak..A na svete vrcholu niet, co by sa nezdolal». A este tri poznam kuplety pre moju Hviezdu na slova Cujevskeho s mojimi obmenami: 
               
                Svie;, svie;, moja hviezda,
                Hviezda lasky laskava!
                Si pre m;a jedna jedina,
              Jedina s;astia pricina!

             Hviezda lasky carovna,
             Moja buducnos; prekrasna!
             Tebou moje city vzkriesene,
             Roky v mojej dusi zamknute!

            M;j zivot byval bez lesku,
            Kym nestihla ho sila tvojho blesku.
            I stretol som sa so svojou laskou,
            Ziar, moja a svie; – si mojou kra;ovnou.

ARIADNA: Si tak citlivy muz, dokonca prekonavas moje ocakavania. Vtedy som tusila, ze si neobycajny clovek, ale nevedela som, do akej miery. Aj som Ti spociatku krivdila svojimi podozreniami. Teraz sa hanbim.
ADRIAN: Pokia; ide o moju citlivos; – pre Teba je zrete;nejsia. Bohuzia;, bolo pre m;a ;azke prejavova; svoje city k druhym – je nutne ma; cloveka, ktory, potrebuje prave moje city, a potom city dvoch ;udi si musia by; blizke silou a vzajomnym odovzdanim. V opacnom pripade ;u;om spolu nebude dobre. Inak povedane, ;udia musia ma; SPRIAZNENE DUSE. Pokia; tato spriaznenos; chyba, ;u;om bude spolu smutno. Prave v Tebe som pocitil a uvidel ve;mi blizkeho cloveka.
ARIADNA:  Nebudem m;c; pris; na vikend, pridem 12. juna. zajtra zavolam, kedy to bude mozne. Tesia ma Tvoje listy (nie kazda zena m;ze pocu; taketo slova). Ke; som citala Tvoje basne v zborniku, pacilo sa mi, ako si napisal:  «...ja svoje l;zko objimam...»,  nuz, tu som pod;a Tvojich slov tiez par riadkov napisala:
                ;aleko, ;aleko sme spolu zabludili
  V tom svete nepokojnom a zlom sa stratili.
  A vankus - ten sam objima,
  Akoby chcel riec; – sme dvaja.

ADRIAN: To si znamenite napisala, len sme sa spolu nestratili, ale nasli.
ARIADNA:               
                Keby sa tebe malo nieco prihodi;,
  Neviem, ci budem m;c; este zi;.
  V tom krutom svete plnom lzi,
  Si luc svetla, co ma podrzi.
 
  Takeho muza som nevidela nikdy,
  Len v snoch mi niekto nosil kvety.
  Ktosi vskutku sa mi zdal –
  To ty si si ma vo sne privolal.

ADRIAN: ;akujem, moja draha. Ve;mi ;a milujem. Kedy sa stretneme?
ARIADNA: M;j mily, v tejto chvili neviem, ako vsetko vyjde s prichodom. Chcem by; s Tebou, ale on ma podozrieva, sleduje, nas;astie rad spi…
ADRIAN: Kazdy by na jeho mieste podozrieval.
ARIADNA:  Zacnem sa pripravova; na cestu. Je ve;mi horuco – 29 stup;ov. Sna; uveri, ze idem op;; so skupinou. Pravda, bojim sa, to sa da ;ahko overi; – tiez by som mu neverila. Ke; pocestujem, zavolam rano z Berlina.               
OPONA PADA

               

                Obraz 12 (Nech zije laska!)
      
     Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ADRIAN: Dva dni miesto Teba len tvoje pradlo a oblecenie, ale i to vyvolava nepochopite;ny cit.
ARIADNA: Vcera som Ti neodoslala e-mail – ve;a som premys;ala, aka to bola nalada este po tom vecere pred odchodom. Premys;ala som o tom, ze teraz uz prestavame ustupova; a rozumie; jeden druhemu. Cosi som v Tebe naozaj zmenila. Ale ja sa nemenim – asi som taka nenapravite;na.
ADRIAN: Vecer pred odchodomm vo mne nic nezmenil. Myslim, ze je to proste: Tvoj muz sa po mne ukazal by; pre Teba medom po horcici. A ;alej rob, ako myslis… Aj tak budes moja.
                ;alej hodiny idu, tyzde; po tyzdni plynie
                A ja cakam ;alej na znamenie,
                Ze konecne smiem ;a uz na rukach nies;
                Az tam, odkia; sp;; cesty niet.
               
                Potom ;a ukradnem, ak zlodeja budes chcie;,
  Sna; nadarmo som stratil to;ko sil?!
  Nech raj v jednoduchosti osud nam dopraje,
  Ke; komnaty uz ktosi obsadil!           (V. Vysockij)
 
ADRIAN: Laska zeny je pre m;a neocenite;na, a o to viac, ak sa tyka takej ohromnej a vsestrannej zeny, ako si Ty. To nie su len slova. Coskoro uvidis, ze nas zv;zok Ti prinesie mnoho pozitivneho. Dokonca uz teraz prinasa svoje plody. A este Vysockij:
               
                Ke; voda, co priniesla svetu potopu,
Vratila sa do svojich brehov sp;;,
Z peny na konci prilivu
Laska sa tisko vypravila na svet.
A rozpustila sa vo vzduchu
Na dobu styridsa;krat styridsa;...

A blazni – ti este mnohi su,
Z plnych p;uc tu zmes vdychuju,
Necakaju ziadne odmeny, ziadny trest.
A myslia si, ze nic nedychaju.
Potom necakane ich dostane ta les;
Do taktu ;udi preryvane dychajuc...

Zamilovanym strane usteliem,
Nech spievaju v spanku i bdeli,
Dycham, co znamena - milujem,
Milujem, to znamena – zijem.

ADRIAN: Uz su to tri dni, co sme sa spolu rozlucili. Vcera som Ti napisal tri e-maily a dostal zalostne-blazenu odpove; len na prvy. Zalostnu – je jasne preco. Blazenu – tiez pochopite;ne (doma Ti je dobre).
ARIADNA: ;akujem Ti za listy a za vsetko, co si pre m;a urobil.
ADRIAN: Pochopil som, ze si potrebujes odpocinu; odo m;a a mojich listov. Ako sa hovori, slobodnemu sloboda, ale hlavne je nepomyli; sa. A citim, ze moja pozornos; zamerana na Teba mi pripomenula Puskina: «Cim viac zenu milujeme, tym menej sa jej pacime». Prajem Ti, aby si si nasla svoje s;astie take, ako si ho predstavujes. Tebou odha;any Adrian.
ARIADNA: Citoval si basne Vysockeho. On krasne napisal: «milujem, to znamena – zijem». Ale Tvoje basne su blizsie mojej dusi! M;j drahy! Nezne ;a bozkavam.
ADRIAN: Za Vysockeho ;akujem. Ale porovnava; m;a s nim – to je, ako hovorila hlavna postava filmu «Zvlastnosti narodneho lovu» general (v podani Buldakova): «No, vy - co je tvoje, to je moje, dajte!» Znovu Vysockij:
 Nuz teda, zmizlo ruk trasenie,
      Teraz – h;a; do vysky!
 A do priepasti sa zrutilo zdesenie
       Nie na cas – navzdycky!
 Pre zastavenie d;vodu niet –
        Idem, pok;znem sa,
      Vsak stupam vdia;...
 A na svete vrcholu niet,
      Co by sa nezdolal!   

ARIADNA: Vcera si napisal vers Vysockeho – v narazkach hovoris, ze aj tak dosiahnes svoje  – «A na svete nie je vrchol, co by sa nezdolal.» Alebo sa mylim?
ADRIAN: Vysockeho som zaobalene citoval pre Teba, aby si sa usilovala o to, co je pre Teba potrebne. Pokracovanie?
 Uprostred ciest nevysliapanych
        Jedna – nech je mojou!
 Uprostred  vysin nepremozenych            
         Jedna – uz za mnou!
    A mena unavou padlych,
         Uz spomienkou zaslou...
  Uprostred ciest neschodnych
         Chcem is; tou svojou!   
 ARIADNA: Ke; bolo dnes v televizii vysielanie o nevere, m;j vyhlasil : «Moja ma nikdy nepodvedie, som si isty. Ja predsa zarabam peniaze, vsetky domov prinesiem, co by este potrebovala?» A vcera povedal:  «Keby si vedela, ako som na Teba tych p;; dni ziarlil.  A co si nemohla pris; sk;r – objavila si sa tu skoro az v noci a na spanok.» Dokonca sa nepyta, kde som bola. Jednoducho povedal: «Preco si tam bola?» Tebe je neprijemne to vsetko cita;, prepac. Dnes svieti slnko. Je tŕk pekne! Otvorila som okno, vtaci spievaju, je chladno. Tu som Ti nieco napisala, spomenula som si na Tvoje ruky a:
               
                V tej hrejivej nehe ruk tvojich
                Usinam, vsetko pada v zabudnutie..
Laskavy sepot pier oddanych
I dych tvoj budi vzrusenie.

Pocula som slova mnohe
O laske vraveli jak o nutnosti,
Vsak boli to len slova puhe -
Tak puste a tak bez radosti.

ADRIAN: Odpovedam. Co sa tyka nevery, ma pravdu: ktora hlupa;a bude uteka; od pe;azi? Cim inym este mera; lasku? Vsetko sa da preda; a vsetko kupi; – zalezi na chuti a moznostiach. Co sa tyka jeho ziarlivosti,  ma tiez pravdu – vie, ze si bola druhykrat na tom istom mieste. Bola, ale vratila si sa. Takze myslie; na zradu nema zmysel, ke;ze si sa vratila. A milova; bude viac nez predtym, aby bol lepsi nez ten, u koho si bola. Tvoja cena pri tom, pochopite;ne, rastie. Base; op;; hovori, ze si nielen hlboka vo svojich citoch, ale aj vysoka svojim talentom. Vyuzivam ju na odpove;:

Usinam, vsetko o tebe v pam;ti mam,
H;bku citov svojich rozprestieram.
To, co teraz v tebe nachadzam,
Ani z detstva, zo sveta umenia nepoznam.

Potom z;ahka vsetko zabudam,
Ke; ticho v tebe usinam -
Si moja a nechcem by; uz sam...
Aku cenu pre teba mam?
               
ARIADNA:  Dobry de;, m;j drahy knieza Mescersky! Od vcerajska sa neozyvas, takze to vyzera, ze Ty sam si chces odo m;a oddychnu;. Je to tvoje pravo. Napisala som hluposti vo versoch, chcelo sa mi spa;. V tej chvili som prezivala tie najneznejsie city k Tebe. A nielen v tej chvili.
ADRIAN: Nezne city k Tebe prezivam po cely cas. A nielen nezne. Pam;tas sa? Pocuvaj, ako to bolo medzi nami, ke; si bola tu. Lezala si, zdalo by sa, pokojne. Ani som nepocul Tvoj dych. Ale zdalo sa mi, ze Tvoje mihalnice sa ;ahko chveju. Spehuje – uvazoval som  – tajne sa diva, co s ;ou budem robi;. Ano, urcite si ma pozorovala. Na nieco som zabudol, Ŕriadna? Co bolo ;alej? Mozno mi to pripomenies.
ARIADNA: Adrian, o com to hovoris? Co si sam necitil, co bolo so mnou? Mozno chces odo m;a pocu;, ako a co citim pocas... Poviem Ti, nepremys;ala som o tom – bolo mi s Tebou jednoducho dobre a  ;ahko. Taka d;vera od prvej chvile. Necakala som, ze to bude take. Ve;mi citlivo vnimas telo zeny, vies, co chce prave v tom ktorom okamihu. Mas v sebe este to;ko lasky a vasne a ja sa nevzdam moznosti  vypi; ju do dna...
ADRIAN: ;akujem, ze sa nevzdas «vypitia do dna». Ale co si vtedy citila?
ARIADNA:  Znovu som si precitala, co si napisal a cakas, aby som pokracovala. Tak ma vyvysujes, az nie je hriech zahodi; sa. Ale je prijemne pocu; to od Teba, mudreho a cestneho muza! Mal si pravdu –  skutocne som vtedy nespala,  hoci som to predstierala. Privretymi ocami som ;a pozorovala. Bol si pre m;a hadankou – muzom obostretym tajomstvom, a tym aj neodolate;ny a pri;azlivy. Po prvom stretnuti som si bola takmer ista, ze si v posteli ve;mi vasnivy …To sa prejavilo v Tvojom zvyku rozprava;, v Tvojich dotykoch, ba i v dychani. Od Teba sa siria sexualne vlny, ktore ma vabia aj dojimaju… A tie ruky, co poznaju od detstva fyzicku pracu! Nezhrubli ani nestratili citlivos;  a schopnos; laska;. 
ADRIAN: Skutocne ;a odpudzujem svojou otvorenos;ou. Ale ja stale myslim na Teba a ke; tu nie si, je mi ;azko. Ciastocne som si privykol na osamely zivot, ale nie nato;ko, aby som tak chcel zi; i na;alej. V Tvojej dusi vidim mnohe mne ve;mi blizke, pribuzne. Okrem toho, pod;a m;a si mudra a talentovana. Erotika v nasom vz;ahu – to su puhe pot;ciky, ktore sa zivia nasimi citmi, obrovskymi ako nebo – «jedno pre dvoch»! Ŕ mozno by bolo ;azke dokonca nebom ich obja;. Ke; mi budes nablizku, m;zeme urobi; ve;a.
 ARIADNA: M;j drahy, Tvoje myslienky prechadzaju na m;a. ;akujem, m;j dobry, za slova lasky! Dnes som celou svojou mys;ou s Tebou. Moja dusa ako vtacik kruzi nad tymi miestami, kde sme spolu chodili, sedeli na lavicke, u Teba doma, tvoja poste;… Vsetko je spojene s Tebou. Naozaj, ke; si mi pisal list, prave v tej chvili sa mi zovrelo srdce. Je Ti smutno a citis sa sam, tiez by som chcela by;s Tebou, obja; ;a, milovany.
ADRIAN: Pam;tas sa, ako sme lietali vo vesmire v snahe oslobodi; sa od negativneho? Boli sme uplne nahi, a obaja omnoho mladsi nez teraz. Ovinula si moju siju svojimi ;ubeznymi rukami a polozila svoju hlavku s rozpustenymi vlasmi na moje ;ave rameno. Bol som omraceny horuckovitou silou vibracii Tvojho organizmu. Ach, Boze! Nic nechapem a uplne sa nachadzam  v moci Tvojej vasne.
ARIADNA:  Az teraz som si precitala Tvoj list. Nebolo nam spolu zle… Ach, aky si Ty, m;j demon vasne!
                OPONA PADA

                Obraz 13  (Chvalospev na zenu)
      
     Na scene za stolikmi s notebookmi a telef;nmi  sedia v;avo Adrian, vpravo Ariadna.
ADRIAN: Len co sme spolu prehovorili, uvidel som sa v prekrasnej bledomodrej jaskyni. Plavam v nej ako v hlbokom jazere, pozorujem jej klenbu a zadusam sa nadsenym s;astim alebo s;astnym nadsenim. Poci;ujem, ze toto jazero je na up;ti hory a zarove; v nej ŕ sama mohutna hora dycha, vibruje celym svojim obsahom a stona. V tom stonani sa odraza uzasna hudba, symf;nia lasky zeny, ktora nielenze chce by; s;astna, ale s;astna je. Take pocity vyjadruju diela vytvarnikov, skladate;ov, spisovate;ov. A vsetci ti - v rovnakom zapale - na platne, notami, na harkoch papiera odovzdavaju city tejto zeny obrazmi, symf;niami, divadelnymi hrami, romanmi,  bas;ami…S;astna priroda, ktora smie vojs; cez dusu takejto zeny do jej tela a zahra; vsetkymi farbami duhy, aby potesila a urobila s;astnymi inych.
ARIADNA: Tvoje slova ma hreju na dusi. Tak krasne si to napisal a znovu ma vzrusujes. Zase budem cely de; chodi; ako omamena! Uz sa mi zacala toci; hlava.
ADRIAN: Precital som si list.
ARIADNA: Teraz sa k Tebe privinu;, obja; ;a a Ty by si mi nieco rozpraval, ŕ potom by sme spolu zaspali…
ADRIAN: Tak este pocuvaj:
                Nadherne je vsetko, ke; si so mnou.
  Prekrasna skutocnos;, prekrasny sen.
  Tys; mi nahradou i odmenou,
  Ze casto bol som obchadzany len.

  V jeden okamih som zbadal
  Muk srdca tvojho zvuk.
  Ten prosebny hlas som prijal
  A ponukol sa ako druh.

  Tys; odpovedala jak nadej,
  Co mladikom je potravou.
  A ja, hoc; stary, chcel som viacej,
  Poletoval som s dusou svojou.

ARIADNA: M;j drahy! Taka base; – jednoducho nenachadzam slova v;aky. Spravala som sa u Teba nevhodne, pravda?  Akoby som bola doma. Vsade som strkala svoj nos, je mozne, ze Ti to bolo neprijemne. Odpus;.
ADRIAN:  Dobry de;, Ariadna!
 
  Si vase;, si burka! Si priroda!
  Rovnakeho druhu sme obaja!
  Si v;;a, si vietor! Uragan!
  A ja ti seba odovzdam!

  Si zazrak hudby! Si krasavica!
  Si rychlokridla orlica!
  Si cajka nad morom z peny!
  A ja som tebou uneseny.

  Osud si s nami pohrava.
  Patrime k sebe, uznavam.
  To navzdy som pochopil,
  Ke; v horucom lete z teba som pil.

ARIADNA:  ;akujem za verse! Tak ;ahko sa citaju a keby som taka naozaj bola, to by bolo skvele! Ale chapem, ze len vtipne zartujes a hlavne povies vcelku par slovami, a pritom tak vystizne. A ke; si s niecim nespokojny, na to Ti  tiez staci par slov a nic viac - zasah priamo do srdca. Si skutocne majster slova!
ADRIAN: Povedz, prosim, nie je to banalne? Aj ke; skutocna Laska ;azko m;ze by; prizemna. Mne to pripada tak, ze ;a priroda stvorila, aby sa niekto mohol necha; naplno okuz;ova;. Zaujimave, preco vlozila prave m;a do toho «niekoho».

    Zivot prebudzas vo mne,
    Co predtym som nevnimal...
    A ja ubrani; sa nem;zem,
    By som ;a bozkaval, nezne objimal.
   
ARIADNA: Dnes si mi napisal to;ko versov, to;ko neznych slov! Mas pravdu, ze som sama priroda, som aj vietor, ktory pohladza travu a sumi listim stromov, kvietok pri ceste, som aj vtacik na nebi, a tiez zabka v jazere spievajuca piese; leta, piese; lasky, ktora je tak kratka  ako leto samo. Vtedy si ma trochu urazil – povedal si, ze sa zaoberam vselijakymi hlupos;ami, kvakanim ziab a ;alsimi nezmyslami. V;aka tomu vsetkemu zijem, co ma  utesovalo uz tam, v Bohom zabudnutej pustatine – v Kazachstane. A este tam bol prame; – ako cas; m;a - s v;;ou trav. V detstve nas kupali v tej vode, takej sladkej – no nenapi; sa! Mozno som uz spomenula, ze by som tam isla len kv;li tomu prame;u. Tvoje basne som si prepisala do zosita, kupila som novy – pomenovala som ho Mein Poesie Album (M;j album poezie), ale to nie je  mein (m;j) ale len dein (tvoj).
 
OPONA PADA










               


                TRETIE DEJSTVO
(OSUDOM PREDURCENE)

Obraz 14 (A nielen zabie koncerty)

ADRIAN: Draha! ;akujem za vsetky listy. A zvlas; ;akujem za tu cas;, kde hovoris, ze som ;a pravdivo zobrazil rymom. To, ze som ;a nechtiac urazil kv;li zabiemu koncertu, odpus;. Pocuval som vtedy iba Teba a zabky zmizli za ramec m;jho vnimania. A ty nie si divna, ale pozoruhodna. Preto vsetky zabkoviny, pramene a ostatne vstupilo do Teba a potrebny je maliar alebo spisovate;,  ktory ma schopnos; zachyti; a prenies; Tvoje pocity na platno alebo do riadov. Kazdy vytvara svoje vlastne dielo a v spojeni – spolocne dielo. Aj ja milujem prirodu, ale nem;zem v nej v kazdom okamihu pocu; vsetko. Vybral som si z prirody Teba, aby som  ukazal Tvoje d;stojne miesto v nej. Ŕ Ty si ma v tej istej chvili odstrkovala pomocou kvakaliek a inych veci, ktore boli pre m;a omnoho menej zaujimave, nez si Ty.
ARIADNA: Nejako si sa zasekol na tych zabkach – je vidie;, ze sa Ti nepacilo, co som  napisala. Nuz, patria do blata, ŕ ja – ja mam lieta;... Stala som sa Tvojou muzou  a vzala som Ti pokoj…Ve;akrat ;a bozkavam. Cnie sa mi za Tebou.
ADRIAN: Na zabkach som sa nezasekol – im je aj bezo m;a v blate dobre. Ŕ mojou muzou si sa stala naozaj hne; na prvy poh;ad. Sme obaja z jednej planety Burka. Vsetky ;azkosti (vzdialenos;, ktora uz nie je az tak ve;ka, ;udia, bytove drobnosti a ;alsie) musime prekona;, pretoze nas vz;ah bol predurceny. Prebehlo zjednotenie zhora – spociatku dusi, ŕ potom tiel. Vsetky prekazky musi Burka prekona;, ke; si to budeme pria;. Suhlasis so mnou?
ARIADNA: Ve;mi si zmenil m;j zivot – citim sa uplne inak vo vz;ahu ku vsetkemu a k vsetkym. Odpus;, ze som ;a spociatku ohodnotila pod;a mojich obvyklych meradiel – jednoducho stale zabudam, ze nie si taky ako ostatni. Musis mi odpusti; moju ned;veru – je to m;j navyk ziskany rokmi: okolo bolo az prilis ve;a podlosti a lzi. Citam Tvoje listy a basne a je to pre m;a ako nahrada za vsetko predtym. ;akujem i Tvojim rodicom, ze si.
ADRIAN: ;akujem za pekne slova. Nechcel som Ti ublizi;.
ARIADNA: Milujem ;a! Ale nam naozaj nie je dane porozumie; jeden druhemu, aj ke; mame ve;a spolocneho, ale ako sa zda, aj ve;mi ve;a rozporov. Preco si tak nadsene hovoril o krase akejsi zeny v restauracii, ke; sme spolu telefonovali? No a co! Nebodaj to bola «Miss Eur;py»? Myslela som…

  Pocuvala som ;a viac nez Boha,
  Bol si prudky a smely.
  A vkradol sa nepokoj s;a matoha,
  To tvoja praca bola, m;j mily.
      
  Uz tri mesiace som dobre nespala
  Na list cakam cela bez seba.
  Z akeho d;vodu som ;a spoznala?
  Preco som sa zamilovala do teba?
   
ADRIAN:  Ariadna, aj ja ;a milujem. Pecital som si Tvoje smutne verse a odpovedam:

  Zda sa, ze rozchodov utecha,
  Tisko ti sepka do ucha:
  «Co najsk;r sa od neho odvra;
  A ubra; v citoch si rozkaz.

   K domacemu krbu sa vra;
   A tu svoju epiz;du skra;.
   Ak ti je mila istota,
   Drz sa domaceho koryta.

   Tvoj Alexej uz nie je taky plytky –
   Lov radsej doma "blsky"».
   
   A proti Bohu nepovsta; –
   Pod jeho kridla sa schovaj,
   On vie predsa nejlepsie,
   Kadia; chodi laska po svete.

   Zi, draha, neutekaj,
   Na fantazie pozor daj.
   Rucaju lasku vymysly,
   Co dusicku ti malu nici.

   A v pochybnos; sa prepadas
   V pustatine sm;d ve;ky mas.
   Basnik Rozchod uz v tebe hrozi,
   Po; ma obja;, kym sa neusidli.

   Objim ma znovu pevne
   Prec od vasne, co chladne...
   Ve; bez viny lasky niet –
   Od narodenia mame ten hriech…

   Laska je ako sen!
   Ako milovanej zeny ston.
   Tej lasky je m;j zivot plny –
   Do dna ju vypi; nie som schopny...
   Hoci stary, zostal som nezmeneny.
   
   Laska je ako muza, ako hviezda –
   Na nebi i v tebe, mojej milovanej.
   Ta nezna laska, ta nezna hviezda...
   A vsetko v tebe - nenahradite;ne.
   
   A ja, ci bdiem ci usinam,
   Teba bez prestania v mysli mam,
   Naco su nam vsetky hadky?
   Ve; zivot nas je taky kratky.

   Suhlasis s tym? Riekni.
   Do svojho srdca nazri.
   Odpovedz, co ti vnukne Boh,
   Ci iny, jemu verny duch.

   By som pocul tej lasky t;ny,
   Odhr; duse svojej zaclony....

ADRIAN: Kde si, anjel m;j? Precitala si si m;j versovany list? Preco ;a nepocujem, necitam? Trapi ma to. A nielen to, ale aj nas telefonicky rozhovor vcera v noci, ke; -
Minulej noci riekla si mi:

ARIADNA:                Nie m;j – tvoj zaujem je to ve;mi.
Nechaj prazdne rozhovory,
V pokoji skoncime nase vz;ahy.

Si starec, klamar necitlivy,
A m;a to boli.
Chcem ma; pokoj a viac sily –
Nechaj ma, prosim, zi; si v mieri.

Moja ces; je d;lezita, vsak vies,
Aky to kusok zas vyvedies?
To s tebou sa stale trasiem -
Myslim, ze uz to neunesiem.

Hanbim sa skratka s tebou zi; –
Cochvi;a mi scenu urobis.
A po ulici s tebou is;
S chorym, starym – je kriz.

Pre m;a je lepsie s mladym by; –
V objati s nim chodi;, lasku pi;.
A neba; sa, ze nas niekto zazrie
A pritom nechtiac sa uskrnie...

Ak chces vsak, k tebe sa vratim,
                Ke; svojho b;;u sa zbavim.
S nejakym samcom mladym?
Nie! Zostanem s tebou samym.

ADRIAN:                Z cakania som ochorel,
Slzy tecuce zotrel,
Ku dveram som pozrel – ;, aky to div!

                A odkia; si ty?
 
ARIADNA:                Som od ve;ryb...

ADRIAN:                Optimisticky koniec?
                Jasne, je to diela veniec.

                OPONA  PADA

Scena 15 (Vylucne pre dospelych)

ARIADNA: Adrian, ;akujem za dielo! To;ko si toho napisal. Obdivujem najm; to, ako si sa vyjadril o koryte a blskach! Naozaj vtipne a ako vzdy, mas pravdu. Ale princa uz necakam – dnes uz nie. To je koniec nam, zabkam. Nech su s kra;ovnami krasy, ciernookymi a ciernovlasymi a hlavne vasnivymi!
ADRIAN: Suhlasim s Tebou – posla; vsetkych princov ku «kra;ovnam krasy, ciernookym a ciernovlasym, ŕ predovsetkym vasnivym!». To bude nadherne, ak moja «zabka - kra;ovna» zostane so mnou.
ARIADNA:  Povedal si, ze moja jedina prednos; oproti Tebe je m;j vek. Aj ja som uz vsak pre niekoho stara. Pravdou je, ze to ma tiez znepokojovalo – dokonca som sa rozplakala, ke; si mi prvykrat napisal, ze milujes. Boli to, ze mame taky tvrdy osud. Ale ty si dusou mladsi nez ja.
ADRIAN: Nepovedal som, ze tvoja prednos; vo veku je jedina. Mas mnozstvo ;alsich prednosti, a navyse, stale sa pridavaju nove a nove. Kazdy vek ma nielen svoje nedostatky, ale aj svoje prednosti. Ja nehram hru «mame tvrdy osud» – pre m;a si v mojom osude projavom jeho milosrdenstva. Ale ak som ja v Tvojom osude prejavom jeho tvrdosti, tak o co ide? Odmietni taketo tvrde «darceky». Utekaj k tym, ktori pre Teba budu dobrym darcekom osudu. A prestanes plaka;. Ale v oplakavani tvrdosti osudu Ti nebudem pomaha;. Paci sa Ti plaka;, pokracuj. Mozno najdes ;alsich spoluplakate;ov. M;zete plaka; v duete aj v zbore. Trenujte, a potom bezte na javisko so zastupmi placiek-kraviciek. Ani niektori byci neplacu zle... Nuz tak. Ja, nas;astie, nemam cas vyplakava;, ak by niekoho nebolo. Dokonca ani nad vlastnym osudom, pani placka...
ARIADNA:  Znovu som si precitala Tvoju base;. Je pozoruhodne, ako vies pisa;: myslienka, rym aj narazka! Ucite;, dal si mi priucku! M;j drahy, ani hneva; sa na Teba nem;zem – si taky dobry, bozkavam ;a, hoci len v myslienkach.
ADRIAN: Skladanim basni som sa davno nezaoberal – vek nezostava rovnaky – plac ci neplac! Ak sa Ti v mojich rymovackach nieco paci, tak obdivuj samu seba. Aj ke; riadky tvori moja ruka, bez Muzy to nejde. A Muza spojila so mnou svoj pribeh prostrednictvom Teba. Hoci ma uz davno Muza sama k sebe na ziadne techtle - mechtle nepozvala. Specialne ta Muza, ktora pracuje cez zeny. Preto plac menej, neuvidel som sa v Tebe len ja sam. Muza v;bec nie je hlupucka! Ona tiez prilozila nielen ruku k tomu, aby sme boli spolu.
ARIADNA:  Dnes som si op;; citala Tvoje vcerajsie verse. Rozhodla som sa prepisa; ich do zosita. No na mnozstve nezalezi, zalezi na kvalite.
ADRIAN: ;akujem za list a ocenenie mojej rymoteky. Rymovanie ma vzdy bavilo, ale majstrovstvo som tu nedosiahol. Stale na Teba myslim.
ARIADNA: Mas pravdu, cas bezi ako voda. Inokedy, zda se, brzdi svoj beh – ke; na nieco dlho cakas. Myslela som na Teba cely de;. Niekedy si spomeniem, co si napisal a smejem sa. Bolo mi s Tebou dobre. Vsetko, co Ti hovorim, je pravda. Si taky laskavy –  da sa neodola;? A ja, aby som mohla by; s Tebou, musim v sebe naozaj ve;a zmeni;, co sa mi, ako si poznamenal, ve;mi nechce. Slaby charakter, placlivos;, lenivos; a este kopec ;alsich nedostatkov. A ako Ti napadlo vidie; sa v takejto?
ADRIAN: Mne nenapadlo «vidie; sa v takejto». Vsetko sa dialo vo svetle, vyzarovani, vibraciach duse. Orem toho, vsetko fyzicke v Tebe je mi prijemne.

Naco vravim vsetko toto?
Sam odpoviem: ty si leto.
A v lete je svet plny kvetin  –
V lete tvoja dusa jasne svieti.

ARIADNA: Aj Tvoja dusa je svetla, citim, ze si hrejivy clovek. Nie nadarmo sa snazis vsetkym pomo;c;– to vypoveda o Tvojej sv;tosti a duchovnosti. V laske vsak, poviem Ti, si ako ohe; a nie bez hriechu, m;j mily.
ADRIAN: ;akujem. Bozkavam ;a.
ARIADNA: Pisem a zacina to... Vsetko islo na vlnach...  Ve;mi sikovny system – to ona s Tebou tak: celu dobu spala…len vynimocne… ke; zatuzila. Som az prilis vazna, bolo by lepsie, keby som prejevila viac prirodzenosti. Tak smutne si pisal o case, tie slova mi dnes cely de; lezia v hlave a cas bezi, a bezi, a bezi... Co si citil, ke; si to pisal?
ADRIAN: Vlny – bolo to prekrasne. Ako na mori alebo v oceane. Plavam, citim c;apkanie, ale teple. To sa nase city premenili v ocean, nasytili sa nim a vratili sa sp;; do nas. Ano, aj napriek tomu cakaniu... Vyskusaj to. Ve; morska voda predsa nikdy nebola taka dobra! Co Ti pripomina tato chu;? Spravne. Mne pripomina to iste. To je chu; lasky. Teraz obaja vieme, aku ma chu; voda opojena laskou. Ano, cas skutocne bezi rychlo, ale pribrz;uje sa, ke; vnimas chu; okamihu. A taka chvi;a nezmizne bez toho, aby nieco nezanechala. Skusa nas svojimi citmi aj dnes, obohacuje pritomne i buduce a rodi novy vybuch citov, nespalenych  casom, ale rozkvitajucich laskou, kedy kazde semienko vyzenie vyhonky a prinesie aj svoje plody... A nam je tak dobre v objati... Tu vychadza z kazdej bunky v laske sa spajajucich tiel mnohofarebne vyzarovanie podobne duhe - rovnako ako v biopoli vsetkymi zmyslami milujuceho cloveka. A take teplo prichadza od Teba. Aj toto teplo je rozsvietene duhou – Duhou Lasky. Ale preto, aby sme mohli zi; v sulade s touto Duhou, je nevyhnutne rodi; sa v nej, rodi; se v Laske. A je nutne vedie; Ju v sebe uchova;, nikdy Ju nevypi; do dna. A pokia; sa Ti pos;asti najs; aj druheho cloveka s podobnou Duhou… Vtedy sa da poveda; - s;astny alebo s;astna. Cim? Laskou, ktora je bezbreha a nekonecna ako Ocean, ako Svet, ako Vesmir - ako Kozmos. A milujuci sa nachadzaju v takejto bezbrehosti a nekonecne prave preto, ze sa vlievaju do tohto Vesmiru, ktory im ;akuje za ich stedros; a obdaruva ich zarove; svojou stedros;ou. Suhlasis so mnou?
ARIADNA: Precitala som si Tvoj list o laske alebo sk;r filozofiu citov a ve;mi ;akujem. Nie kazdy m;ze tak prijima; a citi;. Ano! Ano! Suhlasim!
OPONA PADA

Obraz 16 (Nemanzelske rozhovory)

ARIADNA: Z nejakeho d;vodu nemame spojenie, zensky hlas hlasi, ze spojenie nie je momentalne mozne.. Najsk;r si sa zrejme unavil a zaspal ako syse;. Napis.
ADRIAN: Nechapem, preco si zlozila sluchadlo. Ty to vies lepsie... Ako sa hovori, nedobry de;,  do nevidenia. Je mozne, ze  ma nemilujes:

Aj city potrebuju pozornos;:
Zive su, ke; nelezia ladom.
Bez lasky v;dnu, pride pochybnos;...
Kde si Ariadna? – Tu som.

Ze vsetko je prec, sa zda –
Odvial to vietor dostratena
A neda sa vzia; sp;;...
Da sa na zaciatok is;? Nasp;;?

K tomu, co prezivala si do aprila,
K tomu, co v januari ;a tesilo:
Na nehu, co si zabudla i na teplo,
Ak nie, zabudnes sna; v juli horucom.

ARIADNA: Vidim, ze nevolam vhod, len som Ti pokazila naladu. Prepac... viac nebudem.
ADRIAN: Ariadna, Ty si mi vzdy vhod, ale so mnou musis hovori; jednoducho, bez hadaniek a mlcania. Aj tak citim, ke; nieco nie je pravda.
ARIADNA: Ach, aky si zlomyse;ny! By; s Tebou, dala by som Ti pusu. Tvoju base; som precitala, komentova; nebudem... Vsetko zavisi od oboch ... Vydrz, este nieco spravis, pridem, potom budes oddychova;.
ADRIAN: ;akujem za prejavenie citov. Som skutocne neuverite;ne mudry. Co sa basne tyka – na Tebe zalezi viac. Ŕ s pracou suhlasim.  Sedie; na dvoch stolickach nie je pohodlne. Potom  budeme odpociva; spolocne a zaobera; sa prijemnejsimi vecami.
ARIADNA: Samozrejme, ze som nezabudla na city, ktore mi prejavujes. Chapem, ako ;azko Ti je. Keby som bola na Tvojom mieste, povedala by som to rovnako, naozaj, povedala by som to tak, ako si napisal v basni – vrati; nasp;;, ke; sme nepoznali jeden druheho. Zili, snili kazdy î svojom, ŕ teraz...  Asi mas toho dos;: prisla, odisla a este chce cosi vedie;, viac nez je nutne. Telefonuje a mlci. Nemam rada, ke; na m;a zvysujes hlas. Nem;zem za to, ze sa da ;azko rozumie;. Z ucty k Tebe som mlcala, ineho by som uz... Alebo by som odpovedala rovnakym t;nom. Ty si jednoducho neuvedomujes, ze mam uplne iny charakter, a navyse som zena! Je to v;aka Tvojej prisnej vojenskej vychove. Ve; predsa tak milujes zeny, tak sucitis s nami vsetkymi. Aj mne si v istom case prejavil ve;a pochopenia, sam si to sp;sobil. Ano, este ako si ma ;utoval – to sa mi pacilo. Spominam si, ako si ma vtedy rukou hladil po tvari, tak laskavo, takmer s laskou, tak prijemne a este si povedal (mozno si to uz nepam;tas), ze budes len preziva;, ke; sa viac nestretneme. To sa ceni. Ŕ prefikanos; je tiez umenie. Tak co, nic zleho som Ti nepovedala. Bude nutne, aby si aj Ty niekedy ustupoval, m;j knieza Mescersky. A ja Ti darujem kazdu noc lasky, sumrak aj svitanie...
ADRIAN: Odpovedam pod;a textu Tvojho listu.
      Po prve. ;akujem, ze si «nezabudla na city vo vz;ahu ku mne».
      Po druhe. Mne v;bec nie je «tak ;azko», ako to Ty chapes. M;ze by; niekomu ;azko kv;li milovanej praci, milovanemu cloveku, ano a dokonca kv;li Laske? ;azko byva tomu, kto nic z toho nema, on teda nezije skutocnou Laskou, ale jej zvyskami ci nahradami a domnieva sa, ze je to laska.
      Po tretie. Oh;adom vracania casu. Nepisal som to kv;li sebe, ale som predpokladal, ze sa moja milovana unavila, vzdala sa a tuzi po pokojnej minulosti.
      Po stvrte. Ty ma, Ariadna, ve;mi zle poznas – nie som hystericka zena, ktoru omrzi raz jeden a hne; druhy. Ak milujem, tak do konca zivota. Ŕ ti, ktorym sa coko;vek omrzelo, nech h;adaju. A nech sa im v tom dari! Co sa tyka toho, ze «chces vedie; viac nez je nutne», myslim, ze je to prvok vnimania druheho cloveka.
      Po piate. Î «hlasoch». Ke; nerozumiem, lebo nepocujem, skutocne kricim: «Hal;!», pretoze predpokladam, ze druhy clovek ma tiez nepocuje.
Po sieste. Vsimol som si, ze mas «uplne iny charakter». ;udia rovnakeho charakteru sa nevyskytuju. Ale my mame, pod;a m;jho nazoru, blizke duse. Oce;ujem, Ariadna,  Tvoj humor v tej casti, kde «Ty si jednoducho neuvedomujes, ze... som zena!». Nakoniec, «neuvedomujem». Naozaj si ;a predstavujem ako muza? Nijako sa odo m;a nedostanes – ve; mam «prisnu vojensku vychovu», a vojak je clovek zav;zku. Naozaj si mi nic zleho nepovedala, vratane tej casti o mojej «prefikanosti». A v;aka Tebe mam len dobru naladu, lebo Ty si darcek m;jho osudu. Ŕ za s;ub, ze mi darujes «kazdu noc lasky, sumrak aj svitanie...» mas moju hlboku poklonu, pokia; dodrzis slovo. Len som nepochopil, v com Ti musim ustupova;, ke; som od Teba neodstupil.
ARIADNA: Adrian! Si vase;, si burka! Si priroda! Rovnakeho druhu sme obaja! Citim, ze sa   hnevas. Prepac, ze som pisala tak necitlivo, nechcela som sa ;a dotknu;. Nemam pravdu, odpus;.
ADRIAN: Dobry de;, Ariadna. Nemas sa za co ospravedl;ova; – pisala si tak, ako si myslela. Ale hra; so mnou take hry nema cenu. Chapem, ze je to pre Teba ;azke rozhodovanie. Zi; sa musi tak, ako napoveda rozum a cit. ;udske rozhodnutia sa preveruju nesk;r. Myslim, ze rozumom ;azko obsiahnes celu situaciu, ale ani citom to nebude ;ahke. Okrem toho je pri rozhodovani nutna odvaha. Obycajne sa ;udia navzajom oce;uju cez prizmu svojho rozumu a citu. Op;; je jedneho i druheho casto nedostatok. Ŕ cas necaka, ve;mi casto za nim ostavame pozadu a v  kalendari zivota bezhlavo oznacujeme nie vysledky preziteho, ale len prezite hodiny, dni, roky. A tie su u v;csiny z nas spravidla prazdne. Deti rastu, menia nas v starcekov a starenky, my sa s tym vyrovname a ohromny kus zivota mizne bez stopy – zarabame na jedlo. Smutne! To je vsetko! A mne sotva stoji za to snazi; sa by; rovnaky ako v;csina. Takym by; nechcem. Musim by; taky, akeho ma ostatni potrebuju. Zda sa mi, ako si spravne podotkla, ze nie sme v rovnakom postaveni. Trochu som ;a rozptylil (nieco nove) a sam som sa do Teba zamiloval, a nehanbim sa to opakova;. Nem;zem by; iny. Potom by som to nebol ja, ale akysi «taraj». Ale Ty si v mojom zlozitom charaktere uvidela malo – vsetko prebehlo prilis  rycho na to , aby bolo mozne pochopi;, ci ma cenu meni; «sidlo na mydlo». Este raz opakujem, ze kv;li uprimnosti sa nehnevam, ale usiloval som sa o Teba nie len z osobneho egoistickeho zaujmu, ale aj z ineho d;vodu, ktory Ti bu; neprisiel na um, alebo si tomu neuverila, totiz, ze v zivote to m;ze by; aj inak, nez ako u tych, co len plavaju s prudom. Pokia; ;a to nezaujalo, neodpovedaj z cirej zdvorilosti – to mi nestaci.
ARIADNA: Odpoviem tiez pod;a Tvojho listu, co si myslim a mozno rovnako ako Ty. Ziadne hry s Tebou nehram. Nem;zem s Tebou superi;, sily neprevazuju v m;j prospech. Predovsetkym, nevnucovala som sa Ti, aby som si obnovila city. V;bec pre m;a nebolo ;ahke pris; k Tebe, je hriech takto so mnou hovori;. A nemohla som uz nepris;. Po druhe, este nikto ma k sebe tak nepozyval a nelakal ako Ty, m;j drahy. A naviac - boles; na prsiach alebo v dusi - neviem, takmer mesiac som nemohla spa;, ako keby ma bodalo tisic nozov. Hoci hovoris, ze nikoho neovplyv;ujes, napadli mi aj take veci. Aj ke; je mozne aj to, ze som nemala  pokoj od samotneho zia;u a bolesti. Neviem. ;akujem, uz mam!  Tak aky bol zisk z mojej strany? Neprisla som k Tebe len kv;li citom, ale aj kv;li pomoci. A charakter mas dobry, si citlivy, pripu;am, aj trochu prisny, ale spravodlivy. Len mi, a myslim ani ziadnej inej zene, nie je mile, ke; sa v jej spolocnosti tak obdivuju ine. Ja sa snazim nevsima; si inych, aby som sa ;a nedotkla, aj ke; pokusenie je ve;ke. Ak to nie je pravda, odpus;. Bozkavam ;a.
ADRIAN: Pokia; si vo ve;kom pokuseni, tak mozno nema zmysel znasil;ova; sa – brani; sa pokuseniam. Ja, nas;astie, take pokusenia nemam. Ak nenapises na tento list odpove;, tak tiez nebudem odpoveda; –  odvadza; ;a od pokusenia. Ve;a uspechov!
ARIADNA: No vidis, aky si ziarlivy! A ci mi budes pisa; alebo nie, sam rozhodni.
ADRIAN: Ke;ze si mi predsa len napisala, odpovedam.
     Ty si sa mi, veru, nevnucovala – to bola moja iniciativa. Zla alebo dobra – posu; sama. To, ze si za mnou prisla nielen kv;li citom, hovori o tom, ze si rozumna zena. Za uznanie m;jho charakteru ;akujem. Napodiv som nikdy nemal ziadnu zenu, ktoru by som obdivoval nato;ko ako Teba. Ako sa hovori, srdcu nerozkazes. Ty to mas, bohuzia; pre m;a, ine: Ty si «nevsimas» inych nie kv;li tomu, ze se Ti nepacia, ale preto, ze nechces «ublizi;, hoci pokusenie je ve;ke». Ale Ty mi neublizis, tak ako nepotrebujem zvysky Tvojich pokuseni. Ke; si raz vo «ve;kom pokuseni», potom je lepsie uspokoji; ho, nez chodi; okolo svojho ve;keho pokusenia a ziadostivo sa oblizova;. To sa podoba prisloviu: «A chce sa, az to svrbi, ale mama zakazuje».
      K ziarlivosti. Nikdy som na nikoho neziarlil, a ke; sa niekto pokusal vzbudi; ju vo mne, tak som s takymi ;u;mi jednoducho ukoncil vz;ahy – o milovanych sa s inymi delia len idioti a prasata, ktorym je uplne jedno, s kym a v akom koryte sa kupu. Naozaj nie si jedina kandidatka do poctu zvadzanych alebo zvedenych. Poponah;aj sa! Cas leti!
ARIADNA: Ak niekedy mlcim, ke; so mnou hovoris telefonicky, je mi jednoducho dobre, ke; pocujem Tvoj hlas, ani to neviem vysvetli; –  ako macka sa vyhrievam na slnku v tvojej hrejivej blizkosti.
ADRIAN: ;akujem!!! Bozkavam ;a.
ADRIAN: Som znepokojeny mlcanim. Ke; ;a milujem, tak si na to zvykas? A vtedy sa v;tahy stavaju rutinnymi, nezaujimavymi... A nema predsa len pravdu Puskin: «Cim viac zenu milujeme, tym menej sa jej pacime»?
ARIADNA: Vcera si o mne zbytocne zapochyboval, nikoho nemam. Ŕ Puskin m;ze ma; aj pravdu, ale nie uplne. Taktiez som si vsimla, ze ke; niekomu odovzdas celu svoju dusu, zacina ;a trapi;.
ADRIAN: Ak «nikto...nie je», ale «pokusenie je ve;ke», znamena to,  ze vahas a mozno si sa aj rozhodla. Ako ostatne... A dusa sa nemusi odovzdava;, ale zjednocova; s rodnou dusou. Aj ke; v zivote dopadne vsetko inak. S;astlivcov je malo. A v com sme chudobnejsi, nez ostatni? Budeme ako vsetci, rozpustni vo v;zkej sedivej mase. Hlavne ako vsetci!
ARIADNA: Mala som na mysli, ze ke; sa niekomu ve;mi venujes, nebyvaju vsetci a vzdy v;acni. Nemysli si nic zle.
ADRIAN:  Oni su oni, ŕ ja a Ty – to sme my: my spolu mame svoje vlastne zakony. Predsa len ma zle poznas. Dufam, ze spoznas lepsie. Nic si nemyslim.
ARIADNA: Mas pravdu, skutocne ;a malo poznam. A mozno preto je vsetko tak, ako hovoris, nedoce;ujem  alebo neprijimam ;a tak, ako si zasluzis…
ADRIAN: Ariadna! Obvykle, ke; su ;udia spolu, zvyknu si. A ke; si zvyknu, je to tak, ako povedal Sergej Jesenin:  «Tvarou na tvari tvar nie je vidie;, viac sa uvidi z odstupu». A ja som vskutku k Tebe tak prilipol, ze ma vidis nanajvys ako otravny suchy zips. Som clovek skromne-primitivny ŕ kv;li oceneniu, zmeraniu ineho cloveka, ci je ve;ky, je potrebne ma; pri sebe ve;ke meradlo alebo sa sam sta; ve;kym. Aby bolo mozne sta; sa ve;kym, je nutne sa ve;kym narodi; alebo na sebe ve;a pracova;, aby bolo mozne povyras;. Ve;kymi sa nerodia mnohi a pracova; na sebe nam nedovoli «druzka» menom lenivos;. Vidis, vsetko je jednoduche. Aj tak som prilis maly na to, aby som dovolil inym robi; ma este mensim. Oni nechcu ras; a ja sa nechcem zmensova;. Vsetko je celkem proste, ale aj proste je nutne vedie; pochopi;. 
ARIADNA: Preco si usudil, ze nemam rados; z Tvojich listov? Viackrat tak nehovor, dobre?
OPONA PADA

Obraz 17 (Nezaobislo sa to bez anjela)

ADRIAN: Zena nie je preskumana do konca. Ako Kozmos. A Ty si kozmicka zena na vyssej urovni ako ostatni. Kto to urobi lepsie nez Ty?
ARIADNA: ;akujem za vzletne slova a city, za Tvoje ocenenie. Tak m;ze hovori; ozaj len basnik alebo spisovate; a to vsetko si Ty, clovek citlivy a duchovne bohaty. Ke; som bola u Teba, cital si modlitby ako k;az. To si sa naucil, alebo je to este ;alsia stranka Tvojho talentu? 
ADRIAN:  ;akujem za ocenenie, ale je prehnane.
ARIADNA: Premys;ala som o Tebe, o tom, ze coskoro budeme spolu...
ADRIAN: Neviem ako a preco, ale okrem vsetkeho ineho, si ;a ve;mi vazim ako osobnos; aj ako zenu.
ARIADNA: ;akujem za tie slova, je mi prijemne, ze si ma vazis. Naozaj len malo muzov si dovoli citi; sa so zenou ako rovny s rovnym. Je jasne, ze mas nadpriemernu myse; a mnoho ineho, a predsa sa nevychva;ujes – to je ve;mi dobre. Inak by som s Tebou nebola, ani Ty so mnou. Mozno preto som ja prva presla na tykanie, naozaj, pretoze Vy, Knieza, ste na m;a boli ve;mi dobry!  Vies, pristihujem sa, ze vskutku neprejde ani minuta, aby som na Teba nemyslela. Si v mojom srdci navzdy, pokym budem zi; na svete. Tvoje puta moje srdce vita... Ke; k Tebe pricestujem, prides mi naproti?
ADRIAN: Samozrejme, pockam na Teba pod;a Tvojich pokynov (cas, zeleznicna stanica) a som presvedceny, ze nas spolocny cas spolu dokonale prezijeme  –  ve; kv;li tomu sme sa narodili.
ARIADNA: To je zabavne, ako si napisal, ze davam pokyny, ako keby som bola general. Este som sa presne nerozhodla o ko;kej is;. Budes ma; vo;no, aby si sa so mnou stretol? Ve;mi Ti ;akujem za to, ze uz neziarlim – necakala som, ze je to mozne. Ko;ko sil a zdravia som stratila kv;li tomuto nezmyslu. Teraz spim pokojne. Do stretnutia s Tebou by som si naozaj nemyslela, ze to;ko... keby on takto sam odisiel. Takze ste silny - Vy, m;j mily, dokonca ve;mi!!! Tak ve;mi si mi pomohol! 
ADRIAN: Tak ci tak, nebudem neskromny. Myslim, ze cely uspech nespociva len v mojej pomoci, Ty sama si silnejsia. Ale ak som Ti v niecom pomohol, tak je mi to tiez prijemne.
ARIADNA: Mozno som sa naozaj stala silnejsou, neviem, ale ak je to tak, potom v;aka Tebe. Ty si pre m;a po cely ten cas od nasho prveho stretnutia ako Anjel Strazny. Cakaj ma zajtra o dvanas; tridsa;! Vlak z Hamburgu, stanica Holesovice.
OPONA  PADA

Obraz 18 (Epil;govy)

     Po potlesku divakov sa zdvihne opona. Z r;znych stran javiska sa oproti jeden druhemu objavuju  muz  a zena, hlavni a jedini  predstavitelia roli. Uprostred javiska sa zastavuju…
ADRIAN: Dobry de;, Ariadna.
ARIADNA: Dobry de;, Adrian.
ADRIAN: H;a, znovu sme sa stretli.
ARIADNA: Ano, ale uz nie tak uplne na javisku.
Objimaju sa a chytia sa za ruky,  obracaju sa k h;adisku.
ADRIAN: Navzdy?
ARIADNA: Ty si predsa dos; bystry. Co myslis?
ADRIAN: To, co ty – navzdy!
ARIADNA: Milujem sebaistych muzov. Samozrejme, navzdy!
(Nemy vystup pevnych objati a bozkov, hudba so slovami:)
 Potom ;a ukradnem, ak zlodeja budes chcie;.
 Sna; nadarmo som stratil to;ko sil?!
 Nech raj v jednoduchosti osud nam dopraje,
 Ke; komnaty uz ktosi obsadil! 

Uprostred holych strani nie sme sami,
A zeriavy vietor nenesie vdia; a vdia;.      
Plnu hlavu veselej mame mladosti
A nic v nej – nic, co by kto ;utoval.

Zamilovanym strane usteliem,
Nech spievaju v spanku i bdeli,
Dycham, co znamena - milujem,
Milujem, to znamena – zijem.

ADRIAN: V hre sme spolu dohrali. A co budeme robi; ;alej? Hra – to su len utrzky o nas skutocnych.
ARIADNA: Ale mozno ma niekto zaujem napisa; o nas roman. Potom sa ozvite!
DVA HLASY ZA SEBOU (muzsky a zensky): Urcite napiseme. Urcite napiseme.
ARIADNA: Adrian, spoznavas? Zname hlasy.
ADRIAN: Samozrejme, spoznavam – to su autori hry.
ARIADNA a ADRIAN (spolocne): ;akujeme vam, autori! ;akujeme vam, divaci! (Kla;aju sa a priate;sky mavaju.)
ADRIAN: Do videnia.
ARIADNA: Ve;a s;astia.                OPONA  PADA
                OBSAH



UDALOSTI PREDCHADZAJUCE NAPISANIE HRY PRE  DVOCH…………………….   4
OSOBY A ICH KRATKA CHARAKTERISTIKA……………………………...…..………   5
PRVE DEJSTVO (PREDOHRA)………………………………………………….........……   6      Obraz 1 (Duha lasky)…………………………………………………………………………   6
Obraz 2 (;alej hodiny idu, tyzde; po tyzdni plynie)…………………………………………   6   
Obraz 3 («Plo;te a mnozte sa»)…………….………………………………..…….................   8
Obraz 4 (Nezdrzanliva uprimnos;)…………………………………………………………...   12
Obraz 5 (A mnoho z minulosti ve;mi ;utujem)……………………………………...……….   12
Obraz 6 (Jeden druheho potrebuju)…………………………………………………………...  14
Obraz 7 (Tak si budeme tyka;)………………………………………….…………… .……..   15
Obraz 8 (Sex – instinkt pokracovania rodu)………………………………………………….   15
DRUHE DEJSTVO (A STRETLI SA DVAJA OSAMELI)………...………………….........   17
Obraz 9 (Povysili sa na basnikov) ……………………………………………………………  17
Obraz 10 (Nasla?) …………………………………….………………………………… …...  20
Obraz 11 («Na svete ich zachytia nanajvys dvaja…») ………………………………..……...  20
Obraz 12  (Nech zije laska!)…………………………………………………………………..  24
Obraz 13 (Chvalospev na zenu) …………………………. .……………………………….....  27                TRETIE DEJSTVO  (OSUDOM PREDURCENE)………...………………………………… 29
Obraz 14 ((A nielen zabie koncerty)………………………..……...………………………….  29
Obraz 15 (Vylucne pre dospelych)…..…..……...…………………………………………….. 31
Obraz 16 (Nemanzelske rozhovory)…………..………………………………………………. 33
Obraz 17 (Nezaobislo sa to bez anjela)………………………………………………………..  36
Obraz 18 (Epil;govy)………………………………………………………………………….  37